Príliš Veľa Snehu 2

38.

Chalan z rozvozu pizze sa volal Majo a hoci sme nikto nevedeli koľko má rokov, ja sama by som mu dala tak.....štrnásť. Bol vysoký asi ako ja, mal svetlé blond vlasy, strojček na zuby a tvár poďobanú od akné. Prišiel na bielej Toyote oblepenej zelenými, červenými a oranžovými fóliami, ktoré dokopy splývali v názov pizzerie, číslo a akýsi otravný reklamný slogan v Comic Sanse. Na pneumatikách mal snehové reťaze, čo na takomto aute pôsobilo mimoriadne komicky- akoby sa úbohé osobné vozidlo snažilo tváriť, že je kamión alebo tank alebo čo.

Každopádne to bez problémov dotiahol až na príjazdovku, kde ho čakala Peťa s dlhými oranžovými vrkočmi trčiacimi spod čiapky s gongolcom. Ona sama sa vždy tešila obľube u mužov každého veku, či už majú štrnásť alebo štyridsať a hoci sa jej po Petrovom vyhlásení, že naňho pôsobí ako zlatokopka, okamžite zmenila životná filozofia, súhlasila, že ju použijú ako fajn návnadu. Hlavne teda preto, že už sa jej nechcelo pracovať a postávať a pôsobiť pekne bolo omnoho menej namáhavé. Maggie si bola istá, že príde nejaký muž, pretože okrem seba nepozná žiadne iné dievča, ktoré by rozvážalo pizzu.

A ako vždy mala pravdu.

Majo zaparkoval medzi dvomi zasneženými ihličnanmi, vystúpil a nespúšťajúc oči z mojej peknej kamarátky šiel otvoriť kufor a vybrať našu objednávku.

"Ahoj," začal váhavo.

"No čáu!" zatiahla Peťa a prehodila si jeden z vrkočov dozadu. Pózu hlúpej husy zvládala úplne perfektne.

"Takže, štyri druhy syra, Hawaii...." začal vymenovávať celú objednávku a popravde sa sem tam aj trochu zamotal, no nakoniec to zvládol, za čo mu venovala srdečný úsmev. Na blond vlasoch sa mu usádzali snehové vločky a okamžite som mala chuť nasadiť mu čiapku a zvolať naňho nech si zaplne bundu- tak infantilne na mňa pôsobil.

"Páči sa!" podala mu za hrsť bankoviek a on ich začal narýchlo počítať a porovnávať s účtenkou.

"Môžem...sa ťa niečo spýtať?" Peťa sa naňho koketne usmiala. Zvyčajne používa tento tón hlasu v spojení s pohľadom spod mihaľníc, no keďže bol chlapec nižší ako ona, musela použiť inú taktiku.

"Tridsaťd....eh...čo?" dvihol pohľad od mincí. "Teda...hej?" možno sa dokonca trochu vyľakal. Pochopiteľne, štrnásťroční chlapci ešte nevedia ktovieako jednať s dievčatami. A zvyčajne nemajú vodičák a prácu.

"Myslíš, že by si pre mňa mohol niečo urobiť?" naklonila hlavu na bok, "tu na chate!" kývla smerom k drevenici. Takmer som sa až začervenala ako lacno to znelo.

"Ja?" zostal trochu prekvapený z takejto ponuky. Baša stojaca kúsok odomňa zovrela ruku v päsť a pritlačila si ju k perám, aby nevybuchla do smiechu. Čupla si za Kamilove auto na ktorom som stále pracovala pozorujúc toto divadlo a začala sa chichúňať.

"No áno. Ty!" odvetila Peťa pomaly a ťahavo, trochu ako Jaro, keď sa opije.

"Tak....tak dobre!" vyzeral roztržito a akosi zrýchlene akoby sa bál, že si to rozmyslí.

"Hej, čakám ťa dnu," odvetila tým istým zvodným hlasom, otočila sa, urobila dva kroky smerom k chate a ešte naňho cez rameno vrhla pohľad, "a nezabudni na tú pizzu!" Peťa kráčala smerom k chate, nenápadne na nás vrhajúc pobavené pohľady a my sme sa tvárili akoby sa nedialo nič neobvyklé.

"Husiu kožu z teba mám!" zasmial sa Rišo potichu, keď ho obchádzala na schodoch. Majo ju ako poslušné šteniatko nasledoval s veľhorou krabíc v rukách. Pravdepodobne sa domnieval, že za drevenými dverami sa splnia všetky jeho naivné erotické sny a teda nemohol čakať, že hneď ako prekročí prah, tak sa z neho stáva Petin večný otrok.

"Pizzu odlož do kuchyne tam," ukázala na stôl cez otvorené dvere kuchyne. Po jej zvodnom tóne nebolo ani stopy. Ani sa nevyzula, len si zložila rukavice a spolu s účtenkou ich napchala do vrecka bundy.

Majo ju poslúchol a teraz už s prázdnymi rukami ju obozretne pozoroval. Otvorila dvere do pivnice a načiahla sa po vypínači. Už stála na treťom schode, keď si všimla, že ju nenasleduje. Prevrátila sama pre seba očami a vybehla zase nahor.

"No poď, veď si povedal, že pre mňa niečo urobíš!" opäť mu venovala ten drzý prešibaný horúci pohľad a na dôvažok ho k sebe slabo potiahla za bundu, akože nech ide za ňou.

"No...dobre..." chlapec ju nasledoval do pivnice. Keď sa po dvadsiatich minútach vrátili naho celí zaprášený a špinaví, Tamara na moment zapochybovala, či to Peťa predsa len trochu neprehnala. Využila úbohého chlapca na to, aby s ňou šiel do pivnice po štartovacie káble a pomocou svojho rozvozového auta nakopol tie ich. Dievčina s oranžovými vlasmi však nemala ani najmenšie tušenie ako také štartovacie káble vyzerajú a tak s Majom prehľadávali pivnicu, až pokým nenašli čosi červeno modré, čo sa jej matne spája s komediálnymi príhodami pána Beana.

"Hej, asi by som už mal ísť..." zamrmlal Majo, keď videl, že jeho služba sa ešte zďaleka nekončí, hoci popravde....vôbec nebol taký zaneprázdnený na akého sa chystal hrať. Navyše, kedykoľvek by sa mohol vyhovoriť na podmienky na cestách a tak.

"Už to bude len chvíľka! Sľubujem!" z ohnivej dračice sa okamžite stalo malé dievčatko ktoré potrebuje pomoc.

"Tak dobre," zamumlal Majo po krátkom zaváhaní.

"Fajn, tak to potiahni sem!" mávol naňho Maroš, pretože tu sa Petina úloha skončila. Majo chtiac-nechtiac nacúval k autu Marošových rodičov, ktoré naskočilo takmer hneď- našťastie. Kamilova mašinka na tom bola o čosi horšie.

"Poď, zlato!" šepkal si sám pre seba, keď už štvrtý krát zúfalo točil kľúčikom a z kapoty začala stúpať biela para.

"No tááák!" mrmlal, no na šiesty krát sa má to konečne podarilo. Takmer pobozkal volant, aký bol rád. Petrove BMW šliapalo ako hodinky aj bez pomoci Toyoty, čo sme všetci tak trochu tušili, no nikto z nás to nahlas nespomínal. Že je sebecký hajzel sme už vedeli.

"A teraz čo?" spýtal sa Rišo nahlúplo, keď videl, že všetky tri autá bežia. Modrú kravu nikto nespomenul, no vedela som, že je už len otázkou času, kedy sa odtiaľto konečne dostaneme. Z chaty s priateľmi sa totiž vykľula riadna dráma a všetci sme toho už začínali mať plné zuby.

Maggie a Greči sa k sebe správali divne.

Peťa bola urazená.

Kamil s Marošom boli nervózni.

Ja som bola zmätená a unavená.

Tamare a Samovi bolo všetko jedno.

Ajo sa uzavrel do seba.

Danka sa vyspala s nejakým blbcom.

Baša sa priznala, že je tehotná,

Rišo si zlomil nohu a Peter ten bol celý hrozne navyše.

"Teraz si dáme obed!" vyhlásila Tamara natešene a všetci sme sa pobrali smerom k chate. Zaslúžili sme si to, keďže sme od rána makali ako fretky.

"Chceš sa k nám pridať?" Peťa zabrzdila a otočila sa na štrnásťročného poslíčka. Mal zvesené ramená a blond vlasy trochu namrznuté. Zaváhal, hádajúc, či je to zase nejaká pasca a on bude musieť otročiť. Keďže sa však naňho ryšavá dievčina neodolateľne usmievala a vo vnútri mu možno bude dopriaty pohľad aj na viac než jej obrovskú zimnú bundu, súhlasil.

"Prečo nie?" zamrmlal sám pre seba a pridal do kroku, aby ju dobehol.