Príliš Veľa Snehu 2

10.

Plány sa však rýchlo zmenili, keď sme prišli na chatu. Bolo neskoré popoludnie, vonku už takmer tma, ako to v zime býva, no aj tak sme boli všetci mimoriadne aktívni.
Spotení, hladní, no plní energie.

„Idem do sprchy!" vyhlásila Danka.

„Aj ja!" pridala sa Peťa.

„Spolu?" nadhodil Samo nevinne a tľapol si s Ajom.

„Jedine že s tebou!" odvrkla Peťa a v momente som zapochybovala, či to bolo len podpichnutie, alebo návrh. U Peti si človek nikdy nemohol byť istý. Každopádne, nebola som jediná, kto si myslel, že to prepískla.

"Koza!" poznamenala Tamka sama pre seba a pokrútila hlavou s pohľadom, ktorý znamenal, že si o Peti myslí, že je nedospelé, po pozornosti túžiace decko.

Okamžite som mala chuť hodiť ju do ohňa aj s tými jej kučerami.

„Idem variť." oboznámila nás Baša.

„Ja som prehrala, takže ti pomôžem." pridala sa Maggie a oprášila si svoju tehlovú čiapku od snehu. Na parkovisku, kde bol sneh nazhŕňaný na obrovské kopy sa to ešte strhlo na spontánnu bitku v snehu a ako sa zdá, Maggie nerada prehrávala.

„Mám asi ruku zlomenú." zamrmlal Greči nespokojne kývuc predlaktím.

„Nejaké intolerancie a alergie?" opýtala sa Baša do plena, než zapla sporák. Nikto však nereagoval, čo vzala celkom pozitívne- nikoho nezaškrtila. Baška totiž neznáša, keď na ňu ľudia nijako nereagujú a keď jej nehovoria na čo sú alergickí vopred. Napríklad, keď priniesla jednej z Rišových sestier na narodeniny sušienky a ona bola alergická na arašidy, takže zvyšok poobedia preležala v nemocnici. Vyzliekla som si bundu a potom aj flaušovú mikinu.

„Poď mi pomôcť ty striptérka!" tľapol ma Kamil po pleci, než som si vyzliekla aj termo tričko. I tak by mi ostali ešte dve vrstvy, takže jeho narážka ostala neopodstatnená. S Kamilom, Ajom a Tamkou sme nanosili drevo dnu. Kučeravá zelenooká kráska si celú dobu pohmkávala nejakú pesničku a ignorovala svet naokolo. Len raz na mňa vrhla sladký úsmev pri ktorom sa jej rozžiarili oči.
Nevedela som, či to malo niečo znamenať, alebo či je len milá, alebo či je vo vnútri diabol...nevedela som skrátka vôbec nič. Jej prítomnosť ma príšerne znepokojovala.
Vynadala som si, že si to len nahováram a vrátila som sa s niekoľkými polienkami v rukách dnu. Posadila som sa pred studené čierne kachle a zakiaľ Kamil ukladal paličky a pokrčené noviny, pýtala som sa ho na jeho umeleckú kariéru.

„No...jedna stránka ktorá vyváža do zahraničia handry s motívmi od neobjavených umelcov má teraz moje portfólio, tričká, ruksaky a tak, chápeš, takže čakám či z toho niečo bude." pokrčil plecami a posunul sa kúsok ďalej strčiac mi do ruky zapaľovač. Na gauč za ním sa medzitým posadila Maggie, ktorá síce mala pomáhať Baši v kuchyni, ale nedivila by som sa, keby to veľmi rýchlo vzdala. Nemotorne som podpálila okrej novín, ktorý však len vzbĺkol a zhasol. Skúsila som to znova a znova a znova, no neúspešne, ako celé dnešné lyžovanie. Kamil sa toho opäť chopil, až keď som si o spálený papier popálila predlaktie a bolesne som sikla.

„A maľuješ aj normálne? Akože...obrazy, alebo..." zaujímala sa Maggie a celá pozornosť, ktorú doteraz venoval mne, alebo ohňu sa presnunula na ňu.

Sama vyzerala ako umelkyňa.
Alebo ako umenie.

Rozhodla som sa, že bude rozumné sa odpratať, pretože Kamilova odpoveď vyznievala pre mňa až príliš intelektuálne. A zdá sa, že mala na Maggie zapôsobiť, čo sa očivodne darilo. Chcela som ísť pomôcť Baši v kuchyni, no tá už prežívala dvojité blaho. Sedela na kuchynskej linke a vášnivo si vymieňala bozky s Rišom, ktorý jednou rukou zvieral jej pás a druhou sa opieral o jej stehno. Ona mala prsty zamotané v jeho tmavej štici a voľnou pravačkou miešala čosi v hrnci na sporáku. Už sú spolu takmer štyri roky a pokojne by som povedala, že ak im to takto pôjde ďalej, budú mať chutné a korenisté manželstvo.