⚜Desať⚜

397 32 19
                                    

Nenápadne som stála pred dverami detskej izby a počúvala kázeň. Vidieť, že sa jej vyhrážacie praktiky nezlepšili.

,,Thalia, počúvaj ma. Rickey tu dnes nebol. Boli sme tu my tri. Ja, ty a Lorien. Kreslili sme si. V kuchyni za stolom. Potom sa ti minuli papiere, na chvíľu sme sa stratili do izby a ty si pokreslila stôl. Súhlasíš?"

Dala som si ruku na ústa, aby som utlmila smiech, ktorý sa dral na povrch. Nepočula som, čo jej odpovedala sestra, ale zrejme nesúhlasila, keď z izby vyšla nahnevaná Izz. Fučala a keby som mala dobrú predstavivosť, videla by som, ako sa jej parí z uší. Ale ako skvelá kamarátka som smiech zakryla odkašľaním a cupitala za ňou.

,,Chápeš to?! Ona nedokáže pochopiť, že tu dnes Rickey nebol," mrmlala si popod nos. Prstami si divoko prečesávala vlasy, až som sa bála, že si ich vytrhá.

,,Ale veď Rickey tu je," odporovala som jej.

Okamžite zastavila v chôdzi, vrhla na mňa nechápavý pohľad a potom akoby jej to doplo. O niekoľko sekúnd som počula, ako doslova vyhodila svojho frajera z domu.

,,Ľúbim ťa, vidíme sa v nedeľu!" zakričala za ním a jediné, čo nasvedčovalo tomu, že tu niekedy bol, boli pánske tenisky.

,,Ty si ho nechala ísť bosého?" chcela som vedieť. Zdalo sa mi to až príliš pritiahnuté za vlasy.

Prikývla a ja som si uvedomila, že to asi robila už stokrát. Otvorila dvere, za ktorými stále stál, a hodila mu topánky. Po tom, čo ich chytil pevne do rúk, sa rozbehol preč.

,,Keď príde mama s otcom, nemôžu ho tu nájsť. Preto som taká vyplašená, preto mi Thalia lezie na nervy. Ach, nemôže sa to všetko pokaziť."

Posadila som sa na stoličku a snažila sa neskúmať tie ružové čiary po stole.

,,Ale prečo by tu nemohol byť? Máš dosť rokov na to, aby si mohla mať priateľa, nie?" vyzvedala som.

,,O to nejde. Len raz sa stala dosť trápna situácia," vzdychla a posadila sa ku mne. Očami zastavila na ružovej fixke. Bezmyšlienkovite ju otvorila a začala dokresľovať sestrino dielo.

,,Proste, boli sme sami doma. Rodičia vzali Thaliu na výlet do zoologickej záhrady a myslela som, že budú dlhšie. S Rickeym sme pozerali filmy a potom... potom sa to nejako zvrtlo, a keď prišli rodičia... No povedzme, že keby prišli o minútku neskôr, nemala by som na sebe žiadne oblečenie. Ani si nevieš predstaviť, aké to bolo hrozné. Hneď po mne začali kričať, že či som normálna a samé takéto veci. Museli vedieť, že som už s ním spala, ale asi sa im priečila tá predstava a to, že ma videli. Dopekla," zložila si hlavu do dlaní.

Fixka jej vypadla z rúk, skotúľala sa po stole a spadla na podlahu. Počúvala som ju a naozaj som sa snažila nesmiať sa jej, ale keď som videla ten zničený výraz a ako zbledla... No proste, dlho som nevidela, aby niečo Isabell Lewittovú vyviedlo z miery.

,,Ty sa mi smeješ," zodvihla hlavu a zapichla do mňa ľadový pohľad. Vlasy jej stáli na všetky strany, ako keby fúkal silný vietor.

,,Prepáč. Ale to sa nedá. To musela byť naozaj smiešna situácia. Takže ti vtedy zakázali vodiť ho k vám?"

Podoprela som si bradu rukou a prekrížila si nohy.

,,V podstate áno. Môže sem chodiť, ale len v tom prípade, že budú aj oni doma."

Načiahla som sa, aby som jej chytila ruku.

,,A keď ťa sestra prezradí, čo sa stane?" vyzvedala som ďalej.

Pod rúškom tajomstievWhere stories live. Discover now