Pod rúškom tajomstiev

⚜Tridsaťštyri⚜

Sedela som za stolom, práve som dojedala posledné sústo cereálií a chystala som sa do školy. Pípla mi esemeska. Medzitým som počula tiché našľapovanie mačacích tlapiek. Vytiahla som telefón z kabelky. Blake už docupkal, postavil sa pri misku a najprv do nej strčil packu. Zistil, že je to voda, tak začal s malým jazýčkom piť. Odblokovala som telefón a otvorila novú správu. Hneď sa mi na tvári objavil úsmev, pretože bola od Colina.

Hodím ťa do školy, o tri minúty som pred domom.

Práve, keď som odpisovala, vonku zatrúbilo auto. Pozrela som na hodinky, ubehli ešte len dve minúty. Hodila som misku do drezu, v rýchlosti pohladila bielu hlavu kocúra a ponáhľala sa von. Už bolo vcelku teplo, takže som mala na sebe čierne priliehavé šaty a vysoké čižmy nad kolená. Schytila som kabelku a zabuchla som dvere. Vonku ma oslepili slnečné lúče a veselo som nastúpila do auta.

,,Dnes si aká vysmiata," poznamenal Colin, len čo som vošla. Kabelku som si položila na kolená a naklonila som sa k nemu.

,,Dobré ránko aj tebe," zašepkala som a naklonila sa, až sa naše pery temer dotkli.

Len sa zasmial, naklonil hlavu nabok a konečne sa perami obtrel o tie moje. Opäť sa mi srdce rozbúšilo ako na pretekoch a celým telom mi prebehla horúčava. Položil mi ruku na líce, pohladkal ma tam a nakoniec sa so širokým úsmevom odtiahol.

,,Teraz je lepšie," šepol, až ma ovanul jeho mentolový dych.

Oprela som sa o sedačku a pozorovala ho, ako štartoval. V ľavej ruke zvieral volant, pravou zaradil rýchlosť a potom ju nenútene položil na moje stehno.

,,Máš toho veľa v škole?" spýtal sa, keď sme už boli v strede cesty. V podstate som mala dnes úplne nudný a obyčajný deň, preto som záporne pokrútila hlavou.

,,A ty?" nadviazala som rozhovor, pretože som nechcela byť v tichosti.

Zabočil doprava, preradil, čiže dal ruku preč, ale o chvíľu ju vrátil späť. Prehrabol si kučery a zamyslene sa poškriabal na zarastenej brade.

,,Ani nie, keďže zatiaľ trénujem len deti. I keď tie ma vedia niekedy pekne vyčerpať," zaúpel a následne sa zasmial. Pridala som sa k nemu.

Odkedy som sa dozvedela, že dostal úlohu trénera, priala som mu to. Zaslúžil si aj viac, ale každý predsa nejako začínal. Určite bude čoskoro trénovať starších. Zastavil, zatiahol ručnú brzdu a vypol motor.

,,Ďakujem za odvoz," poďakovala som a otvorila som dvere.

Hneď som započula študentský krik a všadeprítomný smiech. Povzdychla som si, prehrabla si vlasy, ktoré mi padali do tváre a zakývala Colinovi. Ukázal mi zdvihnuté palce a počkala som, kým opustil školské parkovisko.

,,Lorien!" ozvalo sa odniekiaľ, takže som sa začala otáčať na mieste ako splašená. Div sa mi nezakrútila hlava a čudovala som sa, že som stála pevne na nohách.

,,Izzy!" vykríkla som, keď som ju konečne zbadala.

Vrhla sa na mňa, vlasy všade naokolo, dokonca, sa mi aj nejakým nedopatrením dostali do úst. Rozkašľala som sa, vypľula všetky vlasy a žiarivo sa usmiala, keď ma konečne pustila.

,,Ty si aká nahodená," povedala narovinu, keď si ma od hlavy po päty prezrela. Porazenecky som pohodila rukami, lebo som vedela, že by sa ma stále pýtala, keby jej nepoviem, prečo.

,,Idem s Colinom von."

,,Á, už chápem!" zvýskla nadšene, až sa na nás niekoľko študentov pozrelo.