Pod rúškom tajomstiev

⚜Osudná noc⚜

Dlhé čierne vlasy si voľne prehodila za chrbát, aby jej nezavadzali a poslednýkrát sa na seba v zrkadle pozrela. Usmiala sa, potom nad sebou pokrútila hlavou a náhlila sa von, kde na ňu už čakali jej kamarátky.

,,Hollie," hodila sa na ňu ryšavovlasá dievčina a ihneď sa k nej pridala aj blondína.

Hollie tak skončila v objatí dvoch najmilovanejších osôb na svete. Spoločne nasadli do auta, ktoré šoférovala Lorien, aj keď patrilo Isabell. Onedlho zaparkovali pri chate, kde sa konala posledná letná párty. Vystúpili, na vysokých lodičkách sa ledva hýbali a vkročili dnu. Bolo tam už veľa ľudí, väčšina ich spolužiakov už bola opitá a po celom okolí sa ozývala hlasná hudba.

Dievčatá sa okamžite prispôsobili okolitému ruchu, všetky mali už čo-to popité a radostne sa zabávali. Izzy tancovala v strede parketu, okolo nej sa to hemžilo samými chalanmi. Lorien sedela na veľkej pohovke, skúmavo sledovala svojho priateľa Boba, okolo ktorého sa motalo blonďavé dievča. Keď si to Hollie všimla, nahnevane sa pobrala za tými dvoma.

,,Ahoj, Bob," slušne sa pozdravila a on jej len s veľkým úsmevom kývol. Prehrabol si blonďavé vlasy a k perám si priložil červený plastový pohár. Hollie zacítila pivo a vedela si predstaviť, ako sa to Lorien bude priečiť. Neznášala pivo zo všetkého najviac.

,,Na slovíčko!" zasyčala na blondínu, ktorá na ňu škaredo pozrela.

Dievča pohladilo Boba po chrbte a trucovito sa vybralo za čiernovláskou. Hollie ju odtiahla za roh, kde nikto nebol a ak aj áno, mal by v sebe príliš veľké množstvo alkoholu.

,,Čo chceš?" osopila sa na ňu dievčina.

,,Vieš o tom, že má Bob priateľku, však?" spýtala sa Hollie a sledovala každý jeden pohyb na tvári dievčaťa oproti.

,,A čo teraz?" odpovedala jej otázkou. V ruke mala tiež pohár, z ktorého si odpila.

,,Tianna, nebuď taká arogantná!" zvýšila hlas a vytrhla jej alkohol z ruky.

,,Drahá sestrička, i keď by som ťa počúvala od rána do večera, niekto na mňa čaká," odpovedala Tianna a pohodila svojimi vlasmi, čím dala najavo svoj odchod.

Hollie nad svojou adoptívnou sestrou pokrútila hlavou, zagúľala očami a vybrala sa pohľadať svoje kamarátky. Bolo jej dosť teplo, pretože ju zohrieval alkohol a celkovo bol aj teplý letný večer. Po chvíli jej vlasy začali liezť na nervy, ale nemohla si ich vypnúť hore, keďže nemala gumičku. Stmievalo sa, vlastne už bola tma. Niektorí ľudia stáli vonku, videla ich cez otvorené dvere chaty, ktoré nikto nezatváral. Dve baby mali v ruke cigaretu a veselo fajčili.

,,Hollie, kde si bola?" spýtala sa jej Izzy, ktorá už bola značne pod parou. Ona mykla plecami a nechala sa odtiahnuť nadskakujúcou kamarátkou na parket.

,,Poďme tancovať!" zakričala nahlas, ale aj tak sa jej nepodarilo prehlušiť hudbu.

Lorien nevidela, ale momentálne jej to bolo jedno, len sa zabávala a miestami popíjala. Raz sa napila priamo z fľaše, ale to ju skoro naplo, pretože to bola veľmi tvrdá domáca. Mala nutkanie vypľuť to na zem, ale neurobila tak, len podala fľašu chalanovi, ktorý bol vedľa. Ani si neuvedomila, koľko času prešlo, tu sa zdal čas nekonečný, neplynul. Bolo jej veľmi zle, už skoro ani nevidela.

Za poslednú pol hodinu toho veľa vypila. Raz jej nalial Kevin, potom si pripila s Izz a aj s Lorien hodili do seba jeden štamperlík. Vtedy ju striaslo, až mala nutkanie vracať, ale napokon z nej nič nevyšlo. Vedela, že už mala dosť, preto sa posadila na najbližšiu sedačku a sledovala dianie naokolo. Nohy ju nesmierne boleli od lodičiek, takže si ich vyzula a hodila pod stôl. Nejako ju netrápilo, čo sa s nimi stane a či ich na ďalší deň nájde.

Fialové šaty sa jej lepili na telo, až jej to bolo nepríjemné. Vedela, že tu bola niekde sprcha, predsa to bola víkendová chata. Horko-ťažko sa postavila, až sa jej zatočila hlava. Potriasla ňou, akoby odtiaľ chcela vyhnať prebytočný alkohol a začala sa predierať cez húf študentov. Zachytávala sa oporných bodov, inak by spadla alebo do niečoho narazila. Na chvíľu zastala, potrebovala sa nadýchnuť. Hlava sa jej krútila ako na kolotoči a všadeprítomný hluk tomu nepomáhal. Keď jej bolo ako-tak lepšie, pobrala sa ďalej. Nevedela, ktoré z dverí budú patriť kúpeľni, preto skúšala. Ale hneď ako prvé otvorila, zasekla sa v akomkoľvek pohybe.

A než sa stihla nazdať, počula sa ako vykríkla: ,,Tianna?!"

Všetko sa jej zdalo ako sen, aspoň dúfala, že sa o chvíľu prebudí. Keď sa, však, nič také nestalo, zakotvil sa v nej hnev. Tianna s Bobom od seba odskočili. Našťastie, tam Hollie vtrhla práve včas, než sa mohlo niečo stať. Bob mal po celej tvári odtlačky od červeného rúžu.

,,Nemal by si hľadať svoju frajerku?" zdôraznila mu a ukázala, aby opustil izbu.

Ten sa okamžite spakoval aj so sklonenou hlavou. Pozornosť obrátila vedľa.

,,Čo si myslíš, že robíš?" zvrieskla na ňu.

Tianna len ledabolo pohodila rukami a chystala sa odísť. Jej sestra ju ale nasledovala a počas cesty do nej niečo hustila. Snedá blondína si ju nevšímala, vlastne sa ju ani nesnažila vnímať. Hollie odsacovala ľudí, lebo ich bolo na jej vkus až príliš veľa. Videla otvorené terasové dvere, preto vybehla von. Lorien mala veľmi rada, nemohla jej tajiť takúto vec. Najprv chcela zostať pred chatou, ale potom sa rozhodla prejsť po móle. Počula ako za ňou klapotali niečie topánky. Dostala sa skoro až na koniec a tam zastavila. Otočila sa tvárou v tvár sestre.

,,Nie je správne, čo si spravila," ozvala sa ako prvá.

Tianna si zastrčila blonďavé pramene za ucho a s rukami prekríženými cez prsia sledovala svoju sestru. Hollie vyčítala z jej očí nenávisť, až ju bodlo pri srdci.

,,Lorien si to zaslúži vedieť," vyhlásila rozhodne a už sa chystala na odchod.

Tianna ju ale zastavila tým, že ju prudko stiahla naspäť. Keďže Hollie nebola práve triezva, zakymácala sa, div, že nespadla do tmavej hladiny jazera.

,,O tomto sa nikto nedozvie," zavrčala na ňu a varovne jej stlačila ruku. Hollie sa chcela vytrhnúť, ale stisk bol príliš pevný.

,,Nebudem jej klamať," bránila sa.

Konečne sa jej podarilo dostať z jej zovretia a otočila sa na odchod. Nemohla si všimnúť ostrú čepeľ noža, ktorý sa zaleskol vo svite mesiaca. Tianna jej ho so všetkou nenávisťou, ktorú v sebe nazbierala, zabodla do chrbta. Mladá čiernovláska sa stihla otočiť, aby mohla s pootvorenými ústami sledovať sestru.

,,Vždy som ti závidela, Hollie. Máš milujúcich rodičov, máš vlastnú matku a otca. Máš všetko! Ja som bola len adoptované dieťa, ktoré nikto nechcel..." rozprávala.

Dievčina ju už spoly nevnímala, z úst jej vytiekol tenký pramienok krvi. Oči sa jej zatvárali, držala ich otvorené len silou vôle.

,,Ale vieš, čo ti nezávidím?" zasmiala sa. ,,Túto situáciu. Lorien sa nič nedozvie, ani ma len nepozná."

S tými slovami do nej strčila, až sa nevládna Hollie už viac neudržala na nohách. Tianna jej vytrhla nôž z chrbta a hodila ho do jazera. O chvíľu ho nasledovalo aj mŕtve telo Hollie Tarotovej. Tianna sa otočila s pocitom dobre odvedenej práci, ale keď uvidela na začiatku móla stáť Boba, radosť ju prešla. Podišla k nemu, vášnivo sa mu vrhla na pery a šepkajúc mu do ucha, ho ťahala späť do chaty.

,,Bude to naše malé tajomstvo."

⚜⚜⚜

Keď ich prichytila Lorien a začala vrieskať ako šialená, Tianna sa nenápadne vytratila za ňou. S búšiacim srdcom zistila, že sa aj s Isabell pobrali pri jazero. Vyšla teda po lesnej cestičke hore a v diaľke, medzi stromami, ich sledovala. Vo vrecku mala telefón, tak si stíšila zvuk, aby sa neprezradila. Keď spolu vytiahli Hollienu mŕtvolu, videla v tom príležitosť. Chytila mobil a začala robiť zopár priblížených záberov. To sa jej mohlo hodiť. Veď, kto vedel, čo všetko sa môže stať?

Ták, dúfam, že sa vám teraz mnoho vecí vysvetlilo. Chcela som vám priblížiť, ako presne to bolo, čo sa naozaj stalo😱
Baruš