Pod rúškom tajomstiev

⚜Tridsať⚜

Myslím, že je nanajvýš neslušné sliediť po dome, ktorý ti nepatrí. Alebo si len upratovala?

Nemohla som uveriť vlastným očiam. Neznáma osoba sa ozvala po vyše dvoch mesiacoch! Znamenalo to, že sa nachádzala na tejto párty? Jediná možnosť bola, zistiť to. Zbehla som tých pár schodov, aby som zistila, že teraz už väčšina z ľudí bola opitá. A najhoršie na tom bolo, že polovica z nich mala telefóny v ruke. Dievča napravo sa fotilo, pričom špúlila pery a vyhŕňala si výstrih, aby jej bolo vidieť prsia. Fakt šibnutý nápad. Ďalší chalan natáčal svojho kamaráta, ako pil priamo zo suda s pivom. A mnoho ostatných robilo samé nedôležité úkony na telefónoch. Ako som mala zistiť, kto mi poslal esemesku?

Zaúpela som, keď mi jeden chalan stúpil na nohu, pretože to nepredstaviteľne bolelo, keďže som mala bosé nohy kvôli sandálom. Ospravedlnil sa mi a rýchlo trielil preč. Ďalej som sa obzrela doľava, kde som uvidela zamilovaný párik, takže som sa okamžite otočila späť. Začínala sa mi točiť hlava, necítila som sa dobre. Mala som pocit, akoby mi telefón v ruke mal každú chvíľu vypadnúť, pretože sa mi triasli ruky. Pokúšala som sa nájsť Izzy, ale nevidela som ju. Asi sa niekde zabávala a neotravovala ju neznáma osoba esemeskami.

Potrebovala som čistú, ľadovú vodu, aby som sa upokojila. Na vysokých podpätkoch sa mi chodilo ťažšie, videla som rozmazane a každou chvíľu som sa mohla zosypať. Premýšľala som, prečo som len súhlasila s touto párty. Vedela som, že to nebol dobrý nápad a to auto, ktoré som videla v garáži, bolo toho dôkazom. Síce mi to Rickey vysvetlil, ale stále som tomu akosi nedokázala uveriť. Bolo to až príliš nemožné a neuveriteľné.

Kráčala som vedľa steny, aby som sa mohla podopierať. Po spánkoch mi stekali perličky potu a ďalšie som cítila aj na chrbte. Bolo mi mdlo a snažila som sa do nikoho nenaraziť. To som nemala za potreby. Aj tak by mi nikto nepomohol, keďže by si mysleli, že som len opitá. Jedine Isabell mi mohla podať pomocnú ruku. Lenže tú som ešte stále nevidela. Konečne som sa dostala k stolu.

Hneď som sa oň oprela, aby som nestratila rovnováhu. Hudba stále hučala a ľudia na ňu tancovali. Snažila som sa nájsť v dave niekoho známeho, ale bola to márna snaha. Na niekoľko sekúnd som zatvorila oči, aby som sa mohla upokojiť a predýchať celú túto situáciu. Až priveľmi mi to začalo pripomínať udalosť spred roka. Bola to tá najhoršia skúsenosť, akú mohlo sedemnásťročné dievča zažiť. Aj keď som bola teraz o rok staršia a ako sa vraví múdrejšia, absolútne som sa tak necítila. Srdce mi bilo rýchlejšie ako zvyčajne, akoby chcelo dať o sebe vedieť a upozorniť ma.

Stále som so zatvorenými očami rozmýšľala. Bola som otočená chrbtom k tomu celému chaosu nazývanému párty. Dúfala som, že sa nič podobné nestane, že toto bude naozaj len taká nevinná párty. Keď mi do uší prenikol zvuk pesničky, ktorú som veľmi dobre poznala, otvorila som oči a otočila som sa. Všade panovala skvelá atmosféra, baby aj chalani tancovali, ich smiech bol počuť aj cez hluk a dokonca aj niektoré rozhovory. Počula som dve dievčatá, ktoré boli celkom blízko. Rozprávali sa o nejakom chalanovi, ktorý prešiel okolo nich a jednej sa omylom dotkol. Boli z toho tak namäkko, až sa mi chcelo smiať.

Vyzeralo to, že boli mladšie, než ja a moji rovesníci a sprvu som nechápala ako sa sem dostali. Pravdepodobne, bol už Rickey mimo, že nepozeral, kto chodil k nemu domov. Takže aj takto sa sem mohla dostať naša neznáma osoba. Napila som sa minerálky, ktorú som našla pod stolom, aby sa mi už nekrútila hlava. Opäť som sa zohla pod stôl, aby som ju vrátila späť a narovnala som sa. A hneď som aj zamrzla na mieste. Pre mnou sa v celej svojej opitosti týčil Bob.

Dopekla, zaúpela som.

Strapaté blonďavé vlasy mu odstávali na všetky strany a prepaľoval ma tými modrými očami. Bolo na ňom vidieť, že je značne pod parou.