Pod rúškom tajomstiev

⚜Dvadsaťdeväť⚜

Už ma boleli nohy z tých podpätkov, takže som začínala ľutovať, že som si nevzala niečo menej... vysoké. Rickey šiel ešte do pivnice pre prehrávač, v ktorom by sme prehrali pesničky. Boli sme chvíľu samé, preto som prerušila ukladanie šunky na chlebíčky a oslovila Izz. Tá vešala lampáše, aby sme niečo videli, keďže to bude dlhá noc.

,,Však si nemyslíš, že som šialená?"

Prestala s činnosťou, zoskočila zo stoličky, ktorú mala pre to, lebo by inak nedočiahla a pokrútila hlavou.

,,Zlatko, je toho toľko veľa. Úplne ťa chápem. Tak veľmi chceš vyriešiť túto celú záhadu, že sa chytáš aj tej najmenšej slamky."

Chytila stoličku jednou rukou, pretože v druhej držala svietnik. Opäť sa na ňu postavila a začala ho tam vešať.

,,Ale- Ono sa to zdalo tak skutočné. Už som si myslela, že to bude vyriešené," vysvetlila som, aj keď som tým opäť obvinila Rickeyho.

,,Ja viem a nehnevám sa za to na teba, ak ti ide o to. Nepoznáš ho tak ako ja. Len štvrť roka, čo nie je veľa," hovorila, zatiaľ čo ja som sa vrátila k jedlu.

Mala som hotové tri tácky chlebíčkov - aj tak som dosť pochybovala, že by ich niekto tak náruživo jedol - a začala som do misiek sypať slané.

,,Baby, mohli by ste mi pomôcť?" vynoril sa odrazu Rickey.

V náručí niesol prehrávač a bol vážne veľký a určite aj ťažký podľa jeho napnutých svalov. Izz k nemu hneď pribehla, mne to trvalo trošku dlhšie, vzhľadom na sandále.

,,Lorien, mohla by si zavrieť dvere, nech sem nejde zima z pivnice a ty, Izzy, mi pomôž s týmto. Podopri spodok, pretože mám pocit, že mi to spadne," inštruoval nás.

Rýchlo som zavrela dvere a zistila, že mal naozaj pravdu. Bola tam strašná zima, až ma striaslo. Izzy zápasila s prehrávačom, ale už boli, našťastie, skoro pri polici, na ktorej bolo niekoľko sošiek. Jedna padla na zem a rozbila sa na dve časti. Zhíkla som trochu prekvapená, ale Rickey sa len zasmial.

,,Aj tak som ju nemal rád," poznamenal a konečne zložili prehrávač na miesto.

Kábel zapojil do elektriny a vložil doň USB, ktoré vytiahol z vrecka na džínsoch. Pustil nejakú rockovú pesničku, na čo Izz začala vrieskať a dobre, že nie skákať meter dvadsať. Pokrútila som hlavou nad jej reakciou a strhla sa, keď sa ozvalo zvonenie zvončeka na dverách. Rickey okamžite bežal otvoriť a ja som stála v pozore, sledujúc, kto prichádzal. Boli to dve dievčatá a v strede kráčal chalan. Nepoznala som ani jedného z nich, ale usúdila som, že boli spoluhráči, pretože sa radostne pozdravili. Pozrela som na Isabell, ktorá tiež na nich nechápavo pozerala a keď som k nej vyslala nemú otázku, len pokrútila hlavou a zatriasla plecami. Tiež ich nepoznala.

Nemala som zasa až tak rada neznámych ľudí, ktorí sa okolo mňa motali a snažili sa nadviazať kontakt. Na to som mala málo alkoholu v krvi. Vlastne žiadny. Neznášala som pivo, zatiaľ čo Izzy už pila druhý pohár. Preto som sa pobrala hore do jeho izby, aj keď to bolo zakázané. Dúfala som, že boli všetci až príliš zamestnaní tancovaním a pitím. Isabell mi raz spomínala, že mal psa. Vyšla som teda hore po schodoch, dávala si pozor na každý krok a prečesávala som okolie, či som bola naozaj sama. Keď som zbadala dvere do jeho izby, už som tam predtým bola pre nožnice, naozaj som uvidela psa. Teda skôr on mňa, pretože než som sa stihla nazdať, už som ležala na zemi priľahnutá veľkým bernardínom.

,,Ahoj, no čo ty?" prihovárala som sa mu.

Rickey mi vysvetlil, že ho nemávali vnútri, ale teraz sa háral a päťkrát im už roztrhal plot, takže to vyriešili takto. Aspoň zatiaľ, čo ho to prejde. Na posteli som našla loptičku, ale nechcela som sa mu veľmi hrabať vo veciach, preto som sa snažila ničoho nedotýkať. Hádzala som mu loptu, ktorú s radosťou nosil naspäť a potom ju znova chytal. Bol veľmi poslušný, až na to, že nesmierne často slintal. Snažila som sa držať si ho od tela, ale nedarilo sa mi to.

Po čase, keď som zistila, že už viac oslintaná byť nemôžem, som sa rozhodla pobrať dole. Pravdepodobne som nikomu nechýbala, keď ma nehľadali, ale riskovať som nechcela. Určite by Rickey nebol nadšený, keby ma tu našiel. Zavrela som dvere, aby nemohol ujsť. Chvíľu bolo počuť skučanie, ale keď som bola už v polovici schodiska, prestalo to. Hudba bola vážne nahlas, len som ju asi nevnímala, ale teraz mi trhala uši. Utrela som si ruky do šiat a keď som prešla okolo zrkadla, zastavila som sa. Trochu som si upravila vlasy, ale inak som bola vcelku spokojná.

Zamierila som k nápojom, nabrala som si plný pohár minerálky a napila sa. Za ten čas som vysmädla. Bola tu tma, ale lampáše a svietniky spĺňali svoju úlohu a vytvárali jemne tlmené svetlo. Bolo tu veľa neznámych ľudí, nikde som nevidela kamarátov. Všimla som si Izzy, ktorá tancovala s Rickeym a smiala sa ako bláznivá. Hneď som vedela, že už čo-to popila a nebola sama sebou. Jej spoločník sa zasa pohyboval ťarbavo a zdalo sa, že onedlho neudrží rovnováhu. S rukami rozprestrenými pred sebou som sa pokúšala dostať až k dverám, lebo som aj cez ten rámus zaregistrovala zvonček. Cestou som narazila do niekoľkých ľudí, ale keďže nebolo možné, aby ma poriadne videli, vďaka osvetleniu a alkoholu, neriešila som to.

Konečne som sa dostala k dverám, ale ešte som sa stihla potknúť, lebo to by som nebola ja. Našťastie ma nejaký chalan zachytil, ja som mu poďakovala bez toho, aby som naňho uprela zrak a otvorila som dvere. V nich stála Cherry a Tianna zavesená do Boba. Od toho incidentu v nemocnici som sa mu vyhýbala ako čert krížu.

Charlotte sa na mňa vrhla, takže som jej opätovala objatie. Tianna ma len pozdravila, pretože jej Bob zvieral pás a nevyzeral, že by ju chcel pustiť. Do jeho búrkových očí som sa radšej nepozrela. Vonku bola už tma, ani som nevedela, koľko bolo hodín, tak som ich pustila dnu. Po tomto stretnutí som naozaj potrebovala panáka, preto som sa pobrala k pultu, na ktorom bol alkohol. Našla som fľašu niečoho tvrdého - pravdepodobne to niekto priniesol - a poriadne si logla. Hneď na to som sa rozkašľala, pretože to bola veľmi silná domáca a ešte som si aj kýchla. Asi som oprskala jednu babu, lebo na mňa škaredo zazrela a nejako vulgárne ma označila. Zapila som to kolou a opäť som si priložila hrdlo fľaše k perám.

,,Nejako zostra, Lorien. Nemyslíš?" prihovorila sa mi Izzy, ktorá sa tu objavila z ničoho nič a hneď sa zasmiala.

,,Si v pohode?" zisťovala som.

,,Ale samozrejme!" vykríkla mi do ucha a vytrhla mi fľašu, aby sa mohla napiť.

Položila ju na stôl, trochu vyliala a bez toho, aby to niečím zapila, sa pobrala na parket. Zobrala som si niekoľko slaných tyčiniek, sadla si na stôl a pozorovala som ľudí. Ešte ich nebolo tak veľa opitých, ako som si myslela. Zo desať chalanov hralo šípky na kraji, pričom ich fanklub dievčat povzbudzoval. Na parapete mali položené poháre a raz za čas si odpíjali. Dievčatá hlasno skandovali meno nejakého chalana, ale cez ten hluk a hudbu som ho nevedela rozlúštiť. Bob a Tianna už boli na parkete, takže bol najvyšší čas vypadnúť.

Rickey sa nezmienil, že by pozval Boba. Vedel o tom, že je to môj bývalý a nenávidím ho. Opäť som sa dôkladne poobzerala a vybrala sa hore. Chcela som to tu prehrabať, možno aj niečo nájdem. Už len to auto bolo podozrivé samo o sebe. Najprv som šla do kúpeľne, kde som ale nachytala nejakú dvojicu, preto sa rýchlo odtiaľ snažila zmiznúť aj so zatvorenými očami. Ďalej som už do každej miestnosti radšej vchádzala s rukou pred tvárou, aby som nezažila ďalšiu traumu. Prehľadala som telocvičňu, izbu jeho rodičov, jeho izbu, milión prázdnych izieb, ale nikde som nič nenašla.

Mohlo to znamenať, že s tým nemal nič spoločné?

Prehľadala som dokonca aj skrine, aj keď som vedela, že sa to nepatrilo. Ale veď nikdy na to nepríde, nie? Nakoľko som bola vyčerpaná, zložila som sa na schodoch. Vlasy som si uviazala do drdolu a rozmýšľala, čo ďalej. Už len kvôli Bobovi som stratila chuť, baviť sa. Myslela som, že by sa tu mohol zjaviť Colin, ale určite nemal záujem o obyčajnú stredoškolskú párty plnú opitých tínedžerov. Keď som už zaspávala s hlavou na kolenách, pípol mi telefón. Zmätene som naň pozrela, možno ma zháňala Izzy. Odblokovala som ho a zadívala sa na novú správu.

Kapitolu mám napísanú už dlhšie, ale kvôli problémom s Wattpadom som sa obávala ju publikovať. Snáď sa zobrazí, inak ma asi porazí😂
Čo vravíte? Baví vás to ešte? Lebo som si všimla, že to číta čoraz menej a menej ľudí😱
Mám vás rada a som vďačná za každú podporu💞
Baruš