Pod rúškom tajomstiev

⚜Dvadsať⚜

Ubehol týždeň od udalosti na školskom zápase, ale študenti stále o tom rozprávali. Začali si vyhľadávať články o Hollie. Toto nebolo správne, nedokázala som pochopiť tú ich chorú myseľ, že si museli hľadať informácie o mŕtvom dievčati z iného štátu. Ale nech som chcela akokoľvek zastaviť tú spúšť, nedalo sa bez toho, aby som sa prezradila. A nepotrebovala som, aby ma s ňou začali spájať.

Práve som išla zo školy, ovešaná tromi taškami, lebo som sa zastavila v obchode, a mala som namierené k Charlotte. Ešte som netušila, kde presne bývala, ale Izzy mi sľúbila, že pôjdeme spolu. Mala ma vyzdvihnúť v strede cesty, pred odbočkou do našej ulici.

Samozrejme, že ma po návšteve okrsku, čakal výsluch alá Isabell Lewittová. Ukázala som jej aj správu, zatiaľ čo ona nedostala ani jednu. Colina som odvtedy stretla len párkrát, hlavne v obchode, kde som brigádovala. Stále som sa cítila v jeho prítomnosti nesvoja, najviac po tom, čo ho Izz predstavila Bobovi ako môjho priateľa. Tým to totálne zaklincovala, pretože nielenže som predtým s ním mala problém hovoriť, teraz to nemohlo byť horšie. Vždy som si spomenula na jeho ruku okolo môjho pása a na bozk do vlasov.

Prechytila som si jednu tašku do druhej ruky, pretože som mala pocit, že mi už odpadne, a keď som chcela odbočiť do uličky, v ktorej sme sa mali stretnúť, zatrúbilo na mňa auto. Sprvu som sa preľakla a prebehla mnou triaška. Jednak od zimy, jednak od strachu. Keď som sa obzrela, oči mi spočinuli na veľkom aute. Za volantom som spoznala Rickeyho a vedľa neho sa uškŕňala moja kamarátka. A to som si myslela, že to bude dámska párty. Nenapadlo by mi, že si tam dotiahne aj frajera. Povzdychla som si práve v momente, keď vyšiel Rickey, aby mi pomohol s taškami. Zahľadel sa na mňa, očami ma skenoval a jeho pohľad mi nebol dvakrát príjemný. Do kufra napchal všetky veci a ja som sa hodila na zadné sedadlo ako vrece zemiakov.

,,Ahoj," veselo ma pozdravila a ja som len kývla hlavou.

Zapla som si pás, pokiaľ nastúpil do auta. Pohli sme sa vpred a ani som sa nenazdala, stáli sme pred domom. Nebol veľký, bol menší, čo sa mi páčilo. Vystúpili sme, obaja mi pomohli s taškami a jeden z nás zazvonil.

,,Kto je to?" zakričala Cherry z veľkej diaľky, a kým sme sa zmohli na odpoveď, dvere sa otvorili. Stála v nich Tianna a žiarivo sa usmievala. Na sebe mala biele tričko, ktoré kontrastovalo s jej snedou pokožkou.

,,Vitajte," uvítala nás a zohla sa, aby oslobodila Izzy od tašky.

Rickey ma pustil ako prvú, za mnou nasledovala plavovláska a nakoniec on. Dostala som sa až do kuchyne, kde už mala Charlotte prichystané suroviny a misky. Rickey rýchlo zložil tašky na pult a spakoval sa. Jeho priateľka mala k tomu trefnú poznámku, ktorú som však nezachytila. Začali sme vybaľovať potrebné veci a ingrediencie.

,,Dievčence, choďte si sadnúť, ja to prichystám," vyháňala nás Cherry.

Mávla rukou, keď sa Isabell rozbehla preč, pretože onedlho na to sme počuli výsknutie a šialené vrieskanie. A samozrejme Rickeyho smiech.

,,Môžem ti pomôcť," vyhlásila som skalopevne, lebo som nemala chuť sedieť tam s tými hrdličkami.

,,Nerob si starosti, Tianna mi s radosťou pomôže," presviedčala ma a otvorila chladničku. Začala sa v nej kutrať a pospevovať si pesničku.

,,A kde vlastne je?" spýtala som sa so záujmom, keďže hneď po uvítaní zmizla.

,,Niekde sa tu potuluje s- Á, tu si!" vyhlásila nadšene, keď zbadala prichádzajúcu kamarátku.

Tianna jej zamávala. V náručí niesla obrovskú misku červenej farby. Obe na mňa škaredo pozreli, takže som nemala inú možnosť, než sa odtiaľ vypariť. S hlasným povzdychom, ktorý som im venovala, som sa obrátila na odchod. Chcela som ísť ešte na toaletu, takže ma Cherry poslala rovno úzkou chodbou.