Pod rúškom tajomstiev

⚜Dvadsaťjeden⚜

Všetci sme sa natlačili do kuchynky, ktorá sa zrazu zmenšila s väčším počtom návštevníkov. Colin nám položil na pult tri balíky kilového cukru a okamžite sa spakoval. Pobavene sme sa nad tým uchechtli a usúdili, že všetci chlapi sú rovnakí. Tento názor som s nimi nezdieľala, ale nemala som potrebu sa ozývať. Z obývačky bolo počuť hlasné mužské dohadovanie a hádanie sa ohľadom futbalových tímov. Rickey aj Colin boli zarytí fanúšikovia, zatiaľ čo Bob podľa mňa na také veci nemal nos. Ale mohla som sa mýliť ako vo viacerých veciach ohľadom jeho osoby.

Mysľou som sa vrátila späť k dievčatám. Izzy si sťahovala vlasy do gumičky, ale veľmi sa jej to nedarilo, keďže ich mala príliš krátke. Tianna mala ruky zašpinené od múky a Charlotte na naše naliehanie konečne vytiahla z chladničky cesto. Začala ho vaľkať. Polevu sme mali hotovú, len sme do nej pridali cukor, ktorý nám predtým chýbal. Počas cesty som si ešte utierala zamúčenú tvár a usmievala sa pri spomienke na Colina.

Vzápätí na to sa z obývacej miestnosti ozval burácajúci pokrik a rev. Cez ten krik som nedokázala určiť samotné slová, preto som sa tam rozbehla. Niekto mi bol v pätách, a keď sa okolo mňa mihli plavé vlasy, vedela som kto. Zastala som pri dverách a položila si ruku na zárubňu. Izzy, ktorá ma pred malou chvíľou predbehla, teraz sedela svojmu frajerovi na stehnách a chichotala sa spolu s ním. Colin si ma tiež všimol, automaticky sa postavil a namieril si to ku mne. Zastavil až tesne predo mnou a spýtavo nadvihol obočie.

,,Čo sa deje?" zaujímala som sa a jeho ruky spočinuli na mojom páse. Vyviedlo ma to z koncentrácie, pretože sa mi vyhrnulo tričko a jeho teplé prsty mi spôsobili zimomriavky.

Asi si všimol mojich vytreštených oči, lebo sa naklonil a šepol mi do ucha: ,,Bob sa díva."

Najprv som si to nechcela priznať, ale vedomie, že to robil kvôli môjmu bývalému, ma zasiahlo. A nie v dobrom.

,,Jasné," zamrmlala som sklamane a úsmev sa mi niekam vytratil.

,,Haló? Kde ste kto?" zakričala z kuchyne Cherry.

,,Aby som zodpovedal tvoju otázku, Lorien," ozval sa Colin chutným britským prízvukom. Zdvihla som zrak a stretla sa s jeho priateľským pohľadom. ,,Futbalové družstvo, ktorému sme držali, vyhralo."

Opäť mi na tvár vyskočil úsmev nad takou banálnosťou. Pritiahol si ma bližšie práve v momente, keď okolo nás prechádzal Bob. Zachytila som jeho nahnevaný pohľad, oči sťa ľady a niečo nezrozumiteľné si šomral.

,,Nechápem, aký má problém," zamyslel sa Colin, a keď Bob zahol až do kuchyne, pustil ma. Akoby som ho popálila alebo čo.

Šuchol sa na pohovku vedľa Rickeyho, na ktorom stále sedela Izzy. Vlasy, z ktorých sa nedávno úmorne snažila vyčariť vrkoč, boli strapaté a všetka snaha vyšla navnivoč. Bez slov som si k nim sadla, ale na opačnú stranu. Aj sa po mne pozrel, ale nič nevyslovil. Len mierne pootvoril ústa, ale hneď ich zavrel. Dotklo sa ma jeho správanie. Bola som oboznámená, že sme spolu naozaj nechodili, ale nemusel sa na mňa lepiť pri každej príležitosti, v ktorej sa vyskytol Bob. Och, ako som ho len neznášala. On mohol za všetko. Aj za to, že ma Izz namočila do tohto vzťahu-nevzťahu s Colinom.

Posedeli sme len nejakých pár minút. Bezcieľne som zabodávala pohľad na televíziu, v ktorej bežala nejaká turecká telenovela. Snažila som sa nevnímať Izzy, ktorá ma už zopár ráz buchla lakťom do brucha, čo príšerne bolelo, ale nič som nepovedala. Bola som ticho ako taká šedá myška, uzatvorená vo svojich myšlienkach. Keď sa v televízii objavili záverečné titulky, všetci sme sa – ako na nejaký pokyn – zdvihli. Pohovka pod nami zaskučala. Všetkých som obišla a dovolila Colinovi chytiť ma za ruku.