Pod rúškom tajomstiev

⚜Osemnásť⚜

Zabili ste Hollie Tarotovú.

Pokračoval nápis na tabuli. Bol krvavočervený, akoby tým neznáma osoba chcela podčiarknuť tú desivosť.

Prebehla mnou hrôza. Mnoho študentov a profesorov začalo klásť otázky a najviac z nich sa týkali Hollie. Boli sme predsa ďaleko, nikto tu nevedel o Hollie. Niektorí len počuli zo správ, že zahynulo dievča z Phoenixu a prípad sa presunul na oddelenie do Tennessee.

Izzy mi zvierala ruku, potili sa jej dlane a ja som na tom nebola o nič lepšie. Mnohí študenti sa predierali dopredu, takže som viackrát dostala lakťom do brucha. Vykrikovali po sebe a neveriacky sa obzerali okolo seba. Po líci mi stiekla jedna jediná slza. Zdalo sa mi, že som v diaľke uvidela Charlotte, ako nahnevane niečo vykrikovala. V dave som nedokázala nájsť Tiannu a Colin sa tiež akoby zázrakom vyparil. Otáčala som sa okolo svojej osi, hľadala som nejaký oporný bod. Keď sa mi zrak zastavil na otcovi odenom v policajnej uniforme, svet sa mi rozkrútil a potom zastavil. Posledné, čo som počula, bol krik mojej najlepšej priateľky.

⚜⚜⚜

Nevedela som, čo sa stalo, ale zobudili ma nejasné hlasy a zvuk, ktorý vychádzal z televízora, hádala som. Pohla som pravou rukou a zažmurkala. Otvorila som oči, stretla sa s pohľadom nejakého staršieho pána a zmätene zamrkala. Šošovky sa mi prilepili v oku, preto som aktívne žmurkala, aby som doň dostala nejaké slzy. Konečne mi začali slziť, a tak som už necítila ten nepríjemný pocit. Prišlo mi to, že som mala v očiach úlomky zo skla.

Nevedela som určiť, kde som sa nachádzala, nič som tu nespoznávala. Zistila som, že som sedela na divnej tvrdej stoličke. Veľmi ma bolel zadok, preto som sa ponaťahovala a nahlas zívla. Vtedy mi do hlavy vystrelila tupá bolesť a ja som si spomenula, čo sa stalo. Nepoznala som dôvod svojho kolapsu, ale keď sa otec na mňa díval, videla som v jeho očiach strach. Nič iné, len strach. Akoby prijal fakt, že som naozaj zabila našu kamarátku Hollie. Vedela som, že sme spravili chybu. Obrovskú chybu, ktorú by som už nedokázala zmeniť a do smrti si to budem vyčítať. Nedokázala som uveriť tomu, že sme boli schopné hodiť ju tam späť. Uvrhnúť ju do tých temných vôd. Ešte teraz som mala pred očami, ako sa hladina uzatvorila a chytila do svojich spárov nevinnú obeť, akou bola Hollie. Vždy bola z nás tá dobrá.

Do miestnosti niekto vošiel, odkašľal si a ja som absolútne stratila niť môjho premýšľania. Predo mnou sa vytvorila pomyselná hmla. Poriadne som zaostrila a uprela zrak na otca.

,,Miles, je v poriadku?" oslovil niekto môjho otca, pravdepodobne jeho kolega, keďže mal oblečenú policajnú uniformu.

Z toho faktu som usúdila, že ma odviedli na policajnú stanicu. Veľmi som sa zľakla, srdce mi hlasno búšilo a v hrdle sa mi vytvorila obrovská guča. Otec poslal neznámeho muža preč a osameli sme. Urobil dva kroky vpred, a keď videl, že som neprejavila žiadne známky komunikácie, prehovoril.

,,Isabell podala výpoveď."

Tieto tri slová ma okamžite prebrali, vystrelila som zo stoličky a dostala som sa až k oknu, kde som zastavila. Len na mňa pozeral a nekomentoval moje počínanie.

,,Ona sa priznala?" spýtala som sa narovinu, aby som zistila, na čom som.

Vedela som, že som sa pohybovala po tenkom ľade. Ale za otázku sa predsa nezabíjalo. Aspoň som v to dúfala.

,,Nechápem, čo tým myslíš, anjelik. Porozprávala nám, čo sa stalo v tú noc," oznámil pokojne.

Keby som čo i len tušila, že by zareagoval takto, už dávno by som mu to vyklopila. A všetko do detailov. Možno by im to pomohlo pri vyšetrovaní.