Dangerous Love

25.kapitola

„Nikto nedáva tak silné rany ako život. Nie je to však o tom, aké silné rany rozdávaš, ale aké silné rany dokážeš zniesť a pokračovať ďalej."

/S. Stallone/

~

Všetko zatiaľ prebieha v úplnom normále. Na tréningu nás najprv tréner Adams postaví na váhu, okomentuje našu stravu a potom sa s tichým napätím presúvame na dráhy. Nebudem klamať, ak priznám, že mi srdce s každým jeho pohľadom mojim smerom vynechá jeden úder. Čakám kedy praskne, kedy všetkým povie, ako som nedodržiavala jeho pravidlá. Čakám, že ma vylúči z tímu, ale nič podobné sa nedeje.

Dokonca aj Rowan nechápavo sleduje celú situáciu, keďže som ju krátko pred tréningom zasvätila do celého ranného fiaska.

„Myslíš, že zabudol?" opýtam sa, keď sa spolu so zvyškom dievčat postavíme na bielu čiaru. Svojou blbou otázkou chcem len odľahčiť situáciu a posunúť všetky svoje vystrašené myšlienky ďaleko do kúta.

BEHANIE je môj život. Sakra.

„Niečo chystá," zašomre Rowan sledujúc Adamsa svojim prísnym pohľadom. „Nevidím mu do hlavy, ale nebude to nič príjemné. Zapamätaj si však," na pár sekúnd sa otočí mojím smerom a kým Adams rozdáva pokyny, ktoré už poznám naspäť, ona pokračuje. „Odchádzaš ty, odchádzam ja. Žiadna výnimka."

Ešte skôr než jej tú hlúpu myšlienku vyvrátim, preruší ma prísny hlas a otázka, ktorá spôsobí, že sa znova celá zachvejem. „Už ste sa dorozprávali, slečinky?"

Rowan, len niečo nezrozumiteľne zašepká a Adams nečaká na to kým mu niektorá z nás venuje pohľad. Ozve sa len zvuk píšťalky a všetky sa rozbehneme v ústrety cieľu. Ten môj sa však javí na míle vzdialený.

~

Ortieľ prichádza skôr než by som čakala. Len čo sa posadíme do trávy - udychčané, spotené, spokojné so svojím výsledkom, Adams sa postaví priamo predo mňa. Najprv sledujem jeho obrovitánske biele tenisky a potom konečne zdvihnem svoj pohľad jeho smerom. Väčšinou nám dáva desať minút na vydýchanie, tentokrát však vzpriamene stojí a očami skúma všetky dievčatá okrem mňa.

Napäto čakám kým prehovorí.

„Viete, čo je základom dobrej spolupráce?" začne a v hlase sa mu odráža irónia, ktorú je úplne jednoduché rozpoznať. „Dodržiavanie pravidiel. Kto by to bol povedal, však?" pozrie sa priamo na mňa a potom znova na ostatné dievčatá. „Pred pár týždňami som vám niečo zakázal... Wendy?"

Tráva zašuchoce a potom napäté ticho prelomí Wendin nepríjemný hlas. „Zakázali ste nám behať pomimo tréning," povie hrdo a potom niečo zašepká jednej z dievčat, ktorej meno ešte stále nepoznám.

Och, áno... som natoľko ignorantská, že mám problém zapamätať si mená pár dievčat, ktoré sú so mnou v tíme. Alebo boli....

„Zdá sa, že pre niektoré z vás sú pravidlá na to, aby sa porušovali," povie Adams úplne ignorujúc šum, ktorý po jeho slovách nastáva medzi dievčatami. Iba ja a Rowan mlčíme, pretože poznáme pravdu. Keby sa všetci pozreli mojim smerom, bolo by to úplne jasné, svoj strach mám totižto vpísaný rovno na tvári. „Utíšte sa!"

Všetci ako na povel stíchnu a Adams urobí krok dozadu, prekrižujúc si ruky na svalnatej hrudi. „Osoba, ktorá toto pravidlo porušila by mala odísť z tohto tímu..."

Srdce sa mi zastaví, sotva dýcham a do očí sa mi okamžite tlačia slzy. Nechcem odísť, nechcem odísť, nechcem odísť.

„To je to čo som povedal, to je to za čím si stojím," dokončí a jeho pohľad na pár sekúnd skĺzne priamo na mňa. Som natoľko patetická, že ho pohľadom doslova prosím, aby ma nenútil odísť. Môj zúfalí pokus však nezaberá a Adams aj naďalej zaryto mlčí. „Takto pred súťažou si však nemôžeme dovoliť niekoho stratiť a tak má táto osoba na výber z dvoch možností."