Dangerous Love

35.kapitola

„Pravda je nezvratná. V panike ju môžeme odmietnuť, v nevedomosti sa jej vysmiať, v zlomyseľnosti ju prekrútiť, ale ona zostáva."

/Winston Churchill/

~

Dva týždne bez tréningu a dva týždne bez Luka, sa stávajú dvoma týždňami môjho najväčšieho utrpenia. Nevešiam hlavu, stále behávam, i keď bez dievčat a bez prísneho dohľadu trénera Adamsa, je to ale úplne iné a čím dlhšie toto obdobie trvá, tým viac som nervózna. Nemám však dostatok odvahy a vynikajúci plán, ako Adamsa presvedčiť, aby ma vzal späť do tímu a ak mám byť úprimná, niečo vo mne sa doslova desí toho momentu, kedy prekonám svoj strach a postavím sa mu zoči voči.

Čo sa týka môjho druhého problému, ten ostáva naďalej nevyriešený. Luka je späť. Jenna sa po pár dňoch zase vytratila. A môj plán ukázať prostredník všetkým pocitom, ktoré vo mne driemu, postupne zlyháva.

„Takže, Amelia, nechceš ísť tancovať?"

Odtrhnem pohľad od zlatého náramku, ktorý neustále hypnotizujem a len neochotne sa pozriem na blonďavého chlapca po mojom boku. Už trikrát som mu povedala svoje meno a on zakaždým prikývne, ospravedlní sa a potom ma opäť osloví Amelia. Nemienim sa opakovať a nemienim ani reagovať na jeho dobiedzanie, ktorým ma postupne pripravuje o rozum.

Toto je môj štvrtý pokus v misií, ktorú si dovolím nazvať – záchrana vlastného srdca. Štvrtý pokus, štvrté rande na slepo a zároveň štvrtý večer, kedy mám chuť Rowan poriadne vynadať. Nie je to, ale jej vina, že som tak zlá spoločnosť. Sedím tu a len čiastočne vnímam o čom ostatní hovoria. Som neprítomná a myšlienkami sa nachádzam niekde, kde by som určite nemala byť. Nejde to však zastaviť.

Cítim sa ako posadnutá a tak svoj žiaľ zalievam alkoholom, ktorý sa predo mnou objavuje z času na čas, akoby kývnutím čarovného prútika.

„Mali by sme urobiť niečo šialené," vyhlási Rowan znenazdajky, prerušujúc trápnu atmosféru medzi mnou a chalanom, ktorého meno mi vyfučalo z hlavy pár sekúnd potom, ako ho povedal. Tentokrát sa kvôli tomu necítim previnilo, ako zvyčajne. „Ale no tak, netvárte sa tak!"

Neviem ako sa tvárim, ale som si celkom istá, že to ma ďaleko od nadšeného výrazu, ktorý hovie na Rowaninej tvári. Tá sedí predo mnou, lakte má opreté o stôl a pery jej zdobí úsmev, ktorý neveští nič dobré. Ani vysoký chalan po jej boku nevyzerá príliš šťastne a ja nedokážem čítať, či je Rowan v jeho spoločnosti spokojná, alebo sa len pokúša o neplánovaný útek, ako to bolo po iné noci.

Mám svoju kamarátku naozaj rada, ale občas si v živote pletie brzdu s plynom a veci tým iba komplikuje.

Trvá to chvíľku a potom mi spomedzi pier unikne neplánovaný smiech podčiarkujúci zúfalý stav v ktorom sa nachádzam. „Som geniálna," pošepnem a vôbec ma netrápi ako to celé musí vyzerať.

„Vidíte, aj Emily súhlasí," vyhlási bohorovne Rowan, prudko vstavajúc od stola. Len čo si pozbiera svoje veci, čiže krátku bundičku a malú kabelku, všetkých nás súri k pohybu, akoby bola samotná Popoluška, ktorá má o polnoci večierku.

S neochotou ju nasledujem, nemám totižto na výber.

~

Rowanina predstava šialenosti sa vôbec nestotožňuje s tým, čo som mala namysli. Tajne som dúfala, že spolu vykradneme banku, alebo roztrieštime sklá na nejakom drobnom obchodíku - skrátka urobíme niečo šialené v tom správnom slova zmysle.

Miesto toho som na párty, kde mi uši trhá príliš hlasná hudba. Už ani neviem koľký plastový pohár sa mi strieda v ruke, ale som si stopercentne istá, že mám alkoholu v žilách viac než dosť. Veď o tom to aj malo byť nie? Užívať si život a skúšať nové veci.