Phoenix dostala presnú inštruktáž o tom, čo mladým praktikantom dovoliť a čo nie. Vlastne ešte stále plne nechápala, prečo jedného z nich dostala na starosť. Bola jednou z najmladších na celej stanici a hoci mala za sebou prípad, akou bolo vraždenie trpaslíkov, nezdalo sa jej, žeby bola na podobnú vec pripravená.
No Siri Koldenová už sedela v ich kancelárii a mierne padnutou sánkou sledovala kresby Steeva. A aj samotného Steeva.
Phoenix len dúfala, že sa nedajú dokopy a následne nezistia, že väčšiu hlúposť urobiť ani nemohli. Nestála o drámu každý deň a nádejala sa, že toho faktu je vedomý aj Steeve.
Siri sama o sebe vyzerala schopne. Bola mladá a Phoenix z jej pohľadu ľahko vyčítala, že má svoje ciele a priority. Stačil pohľad na ňu a Phoenix bolo jasné, že Siri sa nepozdávajú jej vlasy a všimla si aj to, ako sa jej pohľad zasekol na kúsku atramentu na jej krku.
Niekto by to možno bral ako osobnú urážku, ale v Phoenix to len vyvolalo otázky. Bola zvedavá na to, kto sa pod jemným výrazom mladej severanky skrýva.
„Chcete kávu?" spýtala si tých dvoch a zo stola si zobrala peňaženku.
„Jedno presso," žmurkol na ňu Steeve.
Phoenix sa otočila na Siri. „Ty?"
Siri vyzerala neisto, ale nakoniec ju poprosila, aby jej doniesla espresso s dvojitou dávkou cukru.
Namiesto toho, aby pre kávu zašla do najbližšieho Starbucksu, zakotvila pred automatom na prvom poschodí. Urobila tri kávy, nahádzala mince a sledovala ako sa ľudia míňajú na chodbe. Takmer nikto o ňu nezavadil pohľadom, rovnako ako aj ona len prebehla po tvárach svojich kolegov.
Zobrala si kávy do kancelárie a na stôl pred Siri položila tú presladenú variantu. „Koľko to bude?" spýtala sa Siri, ale Phoenix nad tým mávla rukou.
„Kávy kupujeme striedavo. Vždy platí ten, kto ich kúpi. Jednoduché pravidlo. Zajtra kupuje Steeve."
Siri uznanlivo prikývla a Phoenix neušlo, že to na ňu urobilo dojem. „A ak budem chcieť zas kávu?" spýtala sa.
„Tak si ju pôjdeš kúpiť," zapojil sa Steeve pobavene. „A ak tu budeme aj my, spýtaš sa náš, či chceme. Vtedy platíš."
Siri prikývla a odpila si z horúcej kávy. Phoenix preniesla svoj pohľad na zopár papierov, ktoré čakali len na ňu. No jej oči sa zasekli na známke z Francúzska a so zastonaním sa oprela na stoličke.
Dokedy to bude ešte riešiť? Ako dlho potrvá, kým ju to omrzí? Tak či tak zavolá. Už sa poznala dosť dobre na to, aby vedela, že zvedavosť nad ňou vyhrá.
Zhlboka sa nadýchla. „Zavolám," povedala smerom k Steevovi a ten sa mierne šokovane pousmial.
„Čo ťa k tomu doviedlo, Nixie?"
„To, že sa neviem na nič sústrediť," zavrčala a vstala od stola.
V jednej ruke zvierala pracovný telefón a v druhej list s číslom. Nechcela volať zo súkromného mobilu. Len tak pre istotu.
Steeve sa na ňu díval, pokým vytáčala číslo a slúchadlo si pevne tisla k uchu. Mala pocit, že konštrukcia mobilu popraská pod náporom jej dlane.
Už mala pocit, že ani nezdvihne, keď sa na druhej strane ozval praskajúci hlas: „S'il vous plaît?"
Phoenix od prekvapenia takmer ani nedýchala, ale nakoniec si rozpačito vošla do vlasov. Z jeho tónu bolo jasné, že nešlo o rodeného Francúza. „Hello. Rudolf Lang?"
„Yes," prešiel do angličtiny. „Kto ste?"
Phoenix chvíľu váhala. Analyzovala hlas neznámeho. Bol pomerne starý, určite starší, ako jej matka. „Tu je Phoenix Monroeová, pán Lang," predstavila sa a snažila sa o to, aby sa jej netriasol hlas.
Hoc bol tento chlap starší, Phoenix už nepochybovala o tom, že ide skutočne o nejakého príbuzného jej matky. Veľmi si na ňu nespomínala, ale stačilo jej počuť ten zvláštny dialekt a mala jasno. Naozaj hovorila so svojim príbuzným.
„Phoenix?" Zdalo sa, že ten hlas na druhej strane je prinajmenšom rovnako šokovaný ako ona sama. „Myslel som si, že sa neozveš."
„Nechcela som," pripustila. „No zvedavosť vyhrala. Písali ste pravdu, pane?"
„Len Rudolf," vydýchol muž na druhej strane. „A áno, písal som ju. Naozaj som starší brat Anabelle."
Anabelle. Phoenix pri počutí toho mena naplo ako strunu. V mysli sa jej vybavili otcove chlácholivé slová, keď hovoril so svojou manželkou. „Počuješ ma, Belle?" alebo „Všetko bude dobré, Ann."
Phoenix sa zadkom zosunula na preplnený stôl a matne zaregistrovala, ako Steeve vyviedol Siri z kancelárie zo slovami, že jej to tu poukazuje. „Prečo si sa ozval až teraz?" spýtala sa ho nechápavo.
„Nevedel som, kde si," povedal trpkým hlasom. „S tvojou matkou sme sa dlhšiu dobu nerozprávali, boli sme pochytení na nejakej malichernosti. Keď volali kvôli tej nehode, nemohol som prísť na pohreb. Mal som... isté problémy. Po takmer roku som chcel za tebou vycestovať, zistil som, že bývaš u svojej tety. Ale potom prišla správa, že je mŕtva. Na pohrebe som nebol, tú ženu som nikdy ani nevidel. No s tebou som stratil všetky kontakty. Až pred niekoľkými mesiacmi som videl článok v novinách. Nepotreboval som ani tvoje meno na to, aby mi bolo jasné, že ide o moju malú neter. Tak strašne sa podobáš na Anabelle."
Phoenix sa triasli ruky. Jeho slová jej vytisli z pľúc všetok vzduch a v jej vnútri ostalo len vákuum. Nevedela ako zareagovať na slová Rudolfa Langa.
„Haló? Počujeme sa?" nasledovalo pár tichých francúzskych nadávok a Phoenix sa spamätala.
„Čo odo mňa chceš?"
„Chcem ťa spoznať," odvetil zmierlivo Lang. „A som si istý, že Francúzsko by sa ti páčilo. Aj vidiek, aj mesto. Tvoja mama to milovala."
„Moja mama žila vo Francúzsku?" O tom ešte nepočula. Vedela, že s otcom pochodili značný kus Štátov i Kanady, ale nevedela, že bola aj v Európe.
„Nie, to nie. Ale bola ma tu navštíviť," vysvetlil Rudolf.
„Spýtam sa ešte raz, čo presne odo mňa očakávaš?"
„Nič," povedal milo. „Len ti dávam ponuku, aby si sem prišla. Ak chceš, budem ti hradiť celý výlet. Zober si dovolenku, prileť a ak sa aj rozhodneš, že ja ti za čas nestojím, aspoň spoznáš toto miesto."
Phoenix sa zhlboka nadýchla. Nemohla letieť cez Atlantik. Tieto dva kontinenty oddeľovalo až priveľa vody. „Ospravedlňujem sa, ale zrejme to nebude možné."
Chcela zložiť, ale náhlivé počkaj!, ju zarazilo. „Ešte si to premysli," naliehal Lang. „Môžeš si zobrať aj spoločnosť."
„Teraz to nebude možné..." Hľadala výhovorky kde sa len dalo.
„Len si to premysli. Dávam ti toľko času koľko chceš, Phoenix."
„Prečo ti na tom tak záleží?"
Mala pocit, že muž na druhej strane váha. „Prišiel som o svoju rodinu už neraz, milé dievča. Nechcem ju stratiť aj teraz. Daj tomu aspoň šancu."
„Okej," vydýchla Phoenix. „Ozvem sa."
„Merci, Phoenix," vydýchol Rudolf. „Zatiaľ sa maj."
„Au revoir," odvetila Phoenix francúzsku verziu slova zbohom a zložila.
Asi som vás s tým názvom zmiatla :D Neviem koľkí z vás sa učili/učia francúzštinu, ale ja som s ňou nikdy nemala nič spoločné, takže pre nevzdelancov ako ja:
S'il vous plaît je to všetkým známe sil vu plé :D a znamená prosím.
Merci je ďakujem a Au revoir je orevuár, čo znamená zbohom :D ja viem, bohovské vysvetlenie :DD
YOU ARE READING
HEART QUEEN ✔
Mystery / ThrillerPreniesť sa cez vraždu nie je ľahké. Ani v prípade, že ide o sebaobranu. Prípad Phoenix zhoršuje aj fakt, že nemá okolo seba nikoho, komu by skutočne verila, komu by sa dokázala zdôveriť s temnými myšlienkami, ktoré ju denno-denne ničia. Po takmer...