HEART QUEEN ✔

46.│Vulpe

Siri bolela hlava. Mozog jej skákal v lebke a snažil sa ujsť. Pohľad mala rozmazaný, zviazané ruky sa jej triasli, hlava jej klesala na hrudník. Netušila kde je, ale vedela, že má problém.

Lebo musela vymýšľať. Ako mohla byť natoľko naivná, že si myslela, že slovami niečo vyrieši?

Ruky mala zviazané plachtou, nohy rovnako. Bola posadená k skrinke, ale nemala dosť síl na to, aby sa čo i len pohla z miesta. Hlavu mala zrejme obviazanú nejakým kusom handry, ktorý jej polovične zacláňal pohľad ľavého oka.

No bola si istá, že je v menšej izbe, zrejme niekde na poschodí, lebo si matne spomínala na schody, ktorými ju Loredana vliekla.

„Konečne si hore," prehovoril hlas, ktorý sa zabodol do jej lebky ako ostrie noža. Nevedela, či naozaj hovorí tak nahlas, alebo to tak znie len v jej doudieranej hlave. „Už som si myslela, že sa ani nezobudíš. Bola by škoda, ak by som to prehnala s tými liekmi."

Sirine srdce divoko búšilo a pohľad sa jej rozostril ešte viac. „Ja..." Jazyk sa jej motal. „Čo... chceš?"

„Krv za krv. Pomstu," odvetila prosto a mozog Siri začal stepovať.

„Pre-čo?"

„Rodina Phoenix Monroeovej mi spôsobila priveľa zla. Niekto za to zaplatí."

„Kde to... sme?"

„To nie je dôležité. Mala by si si oddýchnuť. Nechcem aby si bola príliš mimo."

„Ale..." Siri nezvládla dokončiť vetu. Hlava jej padla na hrudník a oči sa jej zatvorili. Svet bol v tej chvíli príliš namáhavý.

*****

Phoenix sa pozrela na hodinky na svojom zápästí a zhlboka sa nadýchla. Všetko bolo pripravené. Nechystala sa tam zomrieť, nemala v pláne dovoliť Loredane zabiť Siri. Všetko muselo klapnúť. Inak sa Phoenix zblázni.

Predpokladala, ktorým letom sem Loredana prišla a ak mala pravdu, už nejakú hodinku sedela v škole a snažila sa prebrať Siri, ktorú musela na deväťdesiatdeväť percent uspať, aby ju dostala na lietadlo. Phoenix pochybovala, žeby triezva Siri ochotne nasledovala svoju maniacku tetu.

Pozrela sa na Nicolaea, ktorý sedel na mieste vodiča. Prsty tuho zabáral do volantu aj napriek tomu, že už dobré dve minúty stáli na kraji cesty.

„Už nikto tam z polície nie je," vyhlásil po chvíli, ale nepozrel sa na ňu. „Zobrali mŕtvoly a nateraz odišli. Loredana nemohla mať problém dostať sa tam."

Phoenix prikývla. „Plán poznáš. Ak ti dám znamenie, voláš políciu. Loredana nesmie ujsť."

Nicolae prikývol. „A ja tam nesmiem sám nabehnúť za žiadnych okolností, nech by sa dialo už hocičo."

„Presne," prikývla Phoenix a otvorila dvere auta.

„Počkaj." Nicolae jej položil dlaň na koleno, čím ju prikoval na miesto. „Chcem len povedať, že nech to bude akokoľvek, si skutočná hrdinka, Fénix. Je mi cťou byť súčasťou tvojho streleného plánu."

Phoenix sa potichu zasmiala. „Ďakujem, Nicolae. Nezabúdaj na svoju záložnú úlohu."

Vystúpila z auta a pobrala sa po úzkej cestičke, do srdca lesa.

*****

Loredana nahmatala tepnu svojej netere. Žila. Ale bola si istá, že to dlho nepotiahne ak ju nestabilizujú v nemocnici. Asi jej naozaj nemala dať toľko z tých liekov.