HEART QUEEN ✔

29.│Miesto činu

Siri Koldenová potichučky odomkla dvere na malom dome, ktorý patril jej tete. Prichádzala domov neskoro, oveľa neskôr, ako mala, keďže bol rozruch okolo Lisbeth Schmidtovej. Už mala dávno doma sedieť na zadku a viesť nezmyselný rozhovor so svojou odpornou tetou.

Nehlučne vošla, zamkla za sebou a skopla si z nôh topánky. Možno jej teta už spí. Aspoň tak súdila podľa toho, že na ňu nevybehla a v dome bolo nekonečné ticho. Alebo mala rande?

Siri si spomínala, že jej niečo také vravela. Akurát netušila, o aký deň šlo. Položila svoju kabelku na malú skrinku.

Nahliadla do spálne a vydýchla si, keď mesačné lúče presvietili prázdnu posteľ. Asi mala program práve dnes večer. Čiže ak nebola doma, nemohla si všimnúť ani absenciu Siri.

Prešla po chodbe až do obývačky, no tam jej zamrzol úsmev na perách, keď zazrela postavu sediacu v tme na gauči. Pozerala sa na vypnutý televízor, tmavé vlasy mala vypnuté do rýchleho drdolu.

Siri zastala na prahu dverí a preglgla. Vedela, že jej poskočil ohryzok, že jej teta vycítila jej strach rovnako, ako hyena pach mŕtvoly.

„Kde si bola?" spýtala sa so zastretým hlasom a ani sa na ňu nepozrela.

„V práci," šepla Siri. „Mala som neodkladnú robotu." Klamstvo. Lož. Phoenix ju posielala domov už dávno a po tom, čo zmizla ona, ju posielal domov aj Steeve.

Teta sa na ňu pozrela a dvakrát rýchlo zaklipla viečka. Vstala a prešla povedľa Siri ako námesačná. „Ráno sa o tom porozprávame."

*****

Hunter Mason, šéf technikov policajnej stanice v Phoenixe, sa zdĺhavo pozeral na ten nevídaný jav, ktorý bol jedinečný i napriek jeho dlhoročným skúsenostiam v tomto smere.

Už dávno sa naučil, že každý prípade je iný, každé miesto činu má svoj vlastný príbeh, ktorý sa vyšetrovatelia musia naučiť počúvať. Vždy je chaotický, plný protikladov, no skutočne dobrý vyšetrovateľ pochopí, ako si treba poskladať puzzle i zo zlých častí.

No Hunter Mason nebol vyšetrovateľ, len obyčajný technik. Možno mierne výnimočný, keďže bol ich šéfom, no to nič nemenilo na tom, kým je.

Postarší chlap s plešinou na hlave a dosť veľkým bruchom na to, aby ho ženy označovali za nepríťažlivého úchyla.

Vo svojej práci nebol nijako výnimočne dobrý, ale ani zlý. Vedel s odchýlkou dvoch hodín určiť čas smrti už na prvý pohľad, len na základe pachov, sťahovania svalstva a podobných vecí.

A teraz preto vedel, že srdce pred ním je čerstvé. Predpokladal, že dlhšie, než tri až päť hodín nie je vybraté zo živého tela. Vo svojom živote videl podobné čerstvé srdce len druhýkrát vo svojom živote. A bolo to v tejto istej bytovke.

Stiahol si z rúk latexové rukavice a zdvihol prichádzajúci hovor. „Ako to tam vyzerá?"

„Strašne. Ten chlap neklamal. Hruď má naozaj napchatú čajovými vrecúškami."

Hunter pokrútil hlavou.

Prišlo im volanie z nemeckého čísla. Chlap sa predstavil ako právnik a tvrdil, že našiel svoju sestru zavraždenú v jej vlastnom aute. Hunter už bol pripravený vyraziť aj s vyšetrovacím tímom na čele s Nealom Wallacem, ktorý sa dovalil do kancelárie ako veľká voda, keď v tom onému vyšetrovateľovi zazvonil telefón a Phoenix Monroeová ohlásila ďalšie ľudské srdce.

Hunterovi to pomaly pripadalo ako hra. Kto nájde viac sŕdc, vyhráva. Akurát si nebol istý, čo táto výhra zahŕňa.

„Prehľadajte to tam a pozbierajte všetko, na čom je aspoň kvapka krvi. Urobte fotky miesta činu, nahrávky. Zajtra na poludnie chcem mať auto v Diere." A potom zložil.

Diera bola laboratórnou miestnosťou technikou, ktorá sa delila na sektory. Bola v pivničných miestnostiach policajnej stanice a Hunter v nich trávil takmer celé dni. Približne v čase, keď sa stal šéfom technikov, začali tie miestnosti prezývať diera a jeho pomenovali po nejakom púštnom cicavcovi, na ktorého meno dávno zabudol. Pointa bola v tom, že to zviera chodilo von z diery len minimálne.

Natiahol si zase rukavice a pretlačil sa cez svojich kolegov. Zastal si tesne pred dverami a analyzoval ako to najlepšie vedel.

Osoba, ktorá zatĺkla to srdce do dvier, musela byť pomerne nízka. Hunter odhadol, že možno o nejakých päť centimetrov nižšia, ako bol on samotný. A to práve nepatril medzi najvyšších ľudí. srdce mal niekde v oblasti brady a musel sa merne skláňať, aby ho videl dokonale.

Klinec odhadoval na potencionálnu stopu. Nebol obyčajný, rozhodne nie taký, aký sa dá zohnať v každom obchode ručných prác. Bol to starý klinec. Zrejme európsky. Možno sa bude dať vystopovať.

Sledoval veľkú šmuhu krvi na celých dverách a aj na prahu a usúdil, že tomu, kto to sem pribil, muselo srdce spadnúť. Na jednej strane sčernelo a fľak krvi na zemi je otlačok. Zo srdca krv už určite nekvapkala, keď sa sem dostala.

Hunter sa odstúpil. „Urobte ešte zopár záberov. Najlepšie k každej perspektívy a upracte to tu."

Keď Hunter zbadal rolku žltej pásky v rukách jedného, zaváhal. Nebol plne stotožnený s faktom, žeby vyhnali Phoenix z domu. Prvýkrát to ututlali, nešlo predsa o priame miesto činu, to ani teraz, lenže ľudské srdce pribité k dverám malo iné grády.

*****

Phoenix hladkala Misty medzi ušami. Sedela na schodoch pred bytovkou a hľadela na spln nad ich hlavami.

Misty bola z celej situácie priveľmi rozčúlená. Brechala a vrčala, chcela schmatnú srdce z dvier a tak Phoenix usúdila, že lepšie bude, ak ju zoberie niekde preč a nenechá ju ani v byte ani v jeho blízkosti.

Už podvedome očakávala príchod novinárov, no dúfala, že nočné hodiny a ohlásenie vraždy v Paradise Valley, bude dostatočne tlmiť ich zvedavosť. Predsa, jedno policajné auto s troma technikmi a dvoma vyšetrovateľmi nikdy nebudí takú pozornosť.

Možno preto sa Neal rozhodol pre takú diskrétnu akciu. V každom prípade, on práve teraz bol niekde v bohatej štvrti a rozprával sa s bratom mŕtvej Lisbeth.

Phoenix vedela, že takto to nemôže ísť ďalej. Nemôže sedieť na zadku, ani v kancelárii. A nie je to len preto, že sa jej osobe niekto nepriamo vyhráža vyrezávanými srdcami.

Vyskočila na nohy a Misty naklonila hlavu. „Poď, poprechádzame sa."