HEART QUEEN ✔

5.│Policajné stanice

Nervózne sedela na okraji stola a poklopkávala nechtami po lakovanom povrchu. Phoenix mala pocit, že ju roztrhne. Nevedela, čo má robiť.

Zavolať? Čo ak je to hlúpy žart a ju to zdupe pod zem viac, akoby si to vedela predstaviť?

Nezavolať? A čo ak je to pravda a ona si to bude do smrti vyčítať?

Potrebovala poradiť. A v tom jej mohol pomôcť len Steeve.

Kým sa dvere na kancelárii konečne otvorili, Phoenix krúžila po miestnosti a ruky sa zabárala do vlasov. Steevovi nemohlo uniknúť, že sa správa čudne, no on si pokojne sadol na svoju stoličku a vybral si zopár papierov zo šuplíka.

„Prepáč, že som nebola na tom obede," vydýchla Phoenix, keď jej konečne došlo, že nie v kancli sama. „Ušiel mi čas."

„Jasné," prikývol Steeve, ale Phoenix z jeho hlasu vycítila, že sa za to skutočne hnevá. „V poslednej dobe ti ujde stále."

Phoenix sa k nemu otočila, ale on jej nevenoval pozornosť. Jej pohľad upútala nová klaunskej tváre s červenými slzami. Podobné kresby vznikali len ak ho niečo sklamalo. „Naozaj sa ospravedlňujem, Steeve. Je toho strašne veľa a ja občas zabudnem aj na to, aký je deň."

Steeve sa jej konečne pozrel do očí a ona pochopila, že jej odpustil. Nikdy sa na ňu nedokázal hnevať dlhšie, ako pár hodín. „Dobre, Nixie. A teraz by si mi mohla vysvetliť, prečo si tu pochodovala ako lev v klietke."

Ukázal na papier s jednoduchou skicou, v ktorej Phoenix spoznala črty leva. „Pozeraj."

Podišla k svojmu stolu a list založený v obálke mu strčila popod nos. „Francúzsko?" nechápal Steeve a so záujmom vytiahol list z obálky. „Kto ti už píše z Francúzska?"

Phoenix mierne zúfalo mykla plecami a sledovala, ako sa v tvári Steeva mihol šok, keď sa dočítal až na koniec lista. „Ty máš strýka?" spýtal sa prekvapene.

„Ani ja som o jeho existencii nevedela," podotkla Phoenix.

„Zavolala si mu?" zaujímal sa Steeve a ešte raz kontrolne prečítal list.

„Zatiaľ nie," odvetila Phoenix a vyhla sa jeho spýtavému pohľadu. „Čo ak je to podraz?"

„To zistíš len ak mu zavoláš," zašveholil Steeve a ponad stôl ju chytil za ruku. Stisol jej dlaň, čím ju donútil pozrieť sa naňho. Povzbudivo sa na ňu usmial. „Čo ak by si mi dneska vynahradila ten obed? Porozprávali by sme sa o tom, prebrali by sme pre a proti."

„Možno máš pravdu," vydýchla Phoenix a vymenila si ruku z jeho zovretia. „Ale kebyže to aj je pravda... ja do Francúzska nemôžem letieť, Steeve."

„Prečo nie? Zoberieš si voľno a..."

„Nejde o prácu," prerušila ho. „Ale o fakt, že mám preletieť Atlantik." Už len z vedomia, že všade pod ňou sa nachádza zdanlivo nekonečná vodná plocha, jej bolo zle.

„Ah... Tak máme prvé proti," vydýchol Steeve a pod nohy načmáraného leva nakreslil rozbúrenú vodnú hladinu.

*****

Siri sedela v kancelárii riaditeľa vysokej školy. Bol vysoký a pomerne mladý, zato mal vypestovanú bradu a oči, ktoré vyzerali staršie, než skutočne boli.

Posunul jej na stole zopár papierov, na ktoré sa podpísala a dal jej nejaké učebné materiály do prvého semestra, ktorý sa začne o pár týždňov. Dovtedy bude absolvovať výcvik na jednej policajnej stanici mesta Phoenix.