HEART QUEEN ✔

42.│Panvica

Phoenix si utiahla pás a zaklonila hlavu. O proti predošlému letu to mala byť maličkosť. Niečo cez tri hodiny do Bukurešti, hlavného mesta Rumunska a stadiaľ okolo šesť hodinová cesta na sever krajiny, do odľahlej časti hustého lesa, blízko dedinky Schitu Tarcău.

„Nerozmyslela si si to?" spýtal sa Rudolf, sediaci vedľa nej.

„Kdeže," pokrútila hlavou. „Už sa teším, že budem ešte viac mimo z posunu času." Už teraz jej šla roztrhnúť hlava.

Rudolf sa pousmial. „Pospíme si v aute, to bude tak akurát. Mám zariadený odvoz."

Phoenix prikývla a sklopila viečka. Cassandru poprosila o to, aby Nealovi zatiaľ nevravela, že ide preč. Detektívka akurát netušila, ako svojim priateľom v Phoenixe podá, že skončila na druhej strane Európy.

*****

Siri sa zhlboka nadýchla a odmokla dvere na malom dome, v ktorom posledné dni bývala. Všade bolo pozhasínané, ale už sa naučila, že to neznamená, že nie je doma. Zvykla sedávať v tme ako zviera, striehnuce na korisť. Až teraz si začala uvedomovať ako blízko bola po celý čas.

Zatvorila za sebou dvere, ale nevyzula sa. Zamierila si to rovno do kuchyne, kde boli posťahované žalúzia a tenké pásy svetla sa ťahali pozdĺž stien a skriniek. Pohľad mladej Nórky padol na rad kuchynských nožov, ktoré boli zastrčené do dreveného držiaka.

Ruky sa jej triasli, ale načiahla sa za rukoväťou noža s vrúbkovaným ostrým. Rýchlo si nôž strčila do kabelky a zostra vydýchla. Odhrnula si pramene vlasov z tváre. Kolená jej kmitali, hrozilo, že sa jej podlomia nohy. Dopekla, mala niekoho požiadať o pomoc.

Tak prečo to neurobila? Hanbila sa za to, no mala pocit, že ak by to niekomu prezradila, prišla by o poslednú možnosť všetko urovnať. Ona nechcela svoju tetu, Loredanu, strčiť do basy. Chcela jej dať možnosť prestať.

Prešla do obývačky, ale musela sa držať steny. Nebola si istá, či to ustojí. Jej teta sedela na gauči z kože. Bola v izbe tma, žalúzia boli rovnako zatiahnuté ako v kuchyni a tvár ženy pretkávali žiarivé čiary. Mala tmavšiu pokožku a nevďačila za to opáleniu, ale predkom z Rumunska. Tmavé vlasy mala dlhšie, než kedykoľvek predtým, siahali jej až takmer k pásu. Črty mala podobné ako otec Siri, typické pre slovanské národy. Až na tie črty nemala Loredana nič spoločné so svojim bratom, Siriným otcom. Ten bol odjakživa bledší, mal modrasté oči a viac blond vlasy.

„Si doma nejako skoro," podotkla Loredana a Siri pri zvuku jej hlasu vystrelo. Jednu ruku držala v kabelke a zvierala rúčku noža. Hlúposť, ani tak by ju nedokázala použiť.

„Hm, prevrat vo vyšetrovaní," pretisla Siri cez zovreté hrdlo.

Loredana sa zamračila. „Nemala by si tam teda ešte byť?"

„Práve preto som tu," hlesla Siri Koldenová. „Viem, že si tou vrahyňou ty."

Pohľad Loredany sa zmenil za niekoľko sekúnd. Črty jej stvrdli, pripomínala sochu v starom sklade, na ktorú už roky padá prach, ale slnko sa k nej aj tak prebíja. „Prosím?"

„Ty si zabila Jacobyho Cartera a Lisbeth Schmidtovú. Našli sme tvoje DNA."

„Takže pred dverami už čaká polícia?" spýtala sa ironicky. „Či si na podobný krok bola príliš vystrašená?"

„Čože?" zapišťala Siri.

„Polícia o tom nevie. Neposlali by sem teba, ale niekoho, kto je skutočný policajt. Zistila si to, netuším ako. A teraz niečo chceš. Inak by si to povedala kolegom."

Siri vyschlo v hrdle. „Ani to nepopieraš?" spýtala sa šokovane.

„A mala by som? Máš predsa dôkazy."

„A- ale prečo?" nechápala a hlas sa jej zlomil.

„Nebudem sa ti spovedať," odsekla a ladne sa zdvihla z pohovky. Siri ostala prikovaná k miestu už len z jej pohľadu.

Loredana prešla vedľa nej, akoby sa nič nedialo a vošla do kuchyne. Siri premkol zlý pocit a prinútila nohy, aby nasledovali kroky Loredany Siritry.

Keď sa ocitla za ňou, stála pri kuchynskom drese a púšťala si čistú vodu do pohára. „Čo odo mňa chceš?"

„Chcem... ja ti chcem dať šancu. Aby si s tým prestala po dobrom. Možno... možno by som to nikomu neprezradila."

„Aké šľachetné!" Prudko sa k nej otočila, pohár jej vypadol z ruky a roztrieštil sa na podlahe. Siri síce stála nehybne, ale všetky svaly v jej tele sa napli. Úlomok skla jej padol úplne k topánke. Kvapky vody pokryli celú podlahu. „Ale prečo by si to robila?"

„Si moja teta, Loredana. Ja... verím, že ide len o nejaký... skrat."

„Skrat? Zlato, to nebol nijaký skrat. Ale niečo, čo dokonale zapasovalo do môjho života. Rodina tej... detektívky, mi zničila život. A zaplatí za to každý."

„To nedovolím," namietla Siri.

„Ako mi v tom chceš zabrániť?"

Siri sa chystala odpovedať múdro. Tak, ako sa o učila. Ale jej teta podišla bližšie. Siri si v šere nevšimla, že blízko nej je stará, zhrdzavená panvica.

Loredana ladne schytila panvicu a so švihom ju zdvihla. Siri ňou dostala do hlavy a okamžite padla na sklenené črepiny ako podťatá. Ako mŕtva. 

*****

Steeve stepoval na mieste a nervózne si každých päť sekúnd kontroloval ciferník hodiniek. Už tu mala dávno byť.

Siri nechcela, aby pre ňu šiel k nej, tak sa dohodli, že sa stretnú pred reštauráciou, v ktorej na seba narazil úplne prvýkrát. Odvtedy prešlo toľko času a čudných udalostí, že Steevovi tá malá kaviareň prišla takmer neznáma. Teraz mal v pláne zobrať svoju spoločnosť na oveľa krajšie miesto.

No Siri už o polhodinu prešvihla dohodnutý čas. Steeve to nakoniec vzdal a vytočil jej číslo, ale dočkal sa len odkazovej schránky, ktorá mu fakt nepomohla.

Pokoj, presviedčal sa v duchu. Všetko bude okej. Možno sa len vrátila do práce.

S prísľubom správnosti onej myšlienky si Steeve sadol späť za volant a vrátil sa na policajnú stanicu.

Zistil však, že ich kancelária je prázdna a Siri tam veci rozhodne nemala. Až na ľahký sveter, ktorý tam bol už dni. Priniesla si ho zo sebou v upršané ráno, ale rýchlo zistila, že aj po daždi je na jej vkus príliš teplo.

Steeve sa chystal zvrtnúť na päte a odísť, ale vtedy si všimol jemne svietiacu myšku, ktorá patrila k notebooku, ktorý vlastnila Siri. Prešiel k jej stolu a s prekvapením zistil, že mala ešte stále zapnutú databázu. A tá hlásala zhodu DNA. S menom Loredana Siritra.

Steeve pátral v pamäti, to meno sa mu zdalo povedomé. Ale až si uvedomil, kde to meno už počul, skoro hodil tyčku na stôl. „Preboha," zašomral. V rukách okamžite držal telefón a vytáčal číslo Neala Wallaceho.