HEART QUEEN ✔

15.│Balíček

Bolo už dávno po desiatej večer, no Siri ešte stále sedela v práci za monitorom a vypĺňala hlásenia namiesto Steeva. Phoenix ju dávno posielala domov, no ešte sama sedela za stolom a vypisovala niečo ohľadne samovraždy starej zatrpknutej ženskej zo včerajšieho rána. Steeve ju poprosil, či by to neurobila, keďže on bol už druhý deň v teréne. Siri prikývla, no ak by tušila, koľko toho je, asi by ho poslala dočerta.

„Ja som hotová," vyhlásila Phoenix a pozrela sa na Siri, ktorá si neochotne uvedomila, že má za sebou sotva polovicu. „Pošli mi z toho niečo, pomôžem ti."

Siri sa v duchu bránila, že to vyrieši sama, no keď sa na to pozrela ešte raz, všetka jej odhodlanosť zmizla a polovicu nevyplnených údajov preposlala Phoenix. „Ďakujem."

Detektívka nad tým mávla rukou a pustila sa do toho. Siri si naďalej ťukala svoje, keď sa v tom ozvalo klopanie na dvere.

Pozrela sa na Phoenix, no tá z toho bola rovnako prekvapená, ako Siri samotná. Zrejme tu takéto večerné návštevy neboli na dennom poriadku.

Skôr, ako Phoenix stihla vyzvať dotyčnú osobu, aby vošla, dvere kancelárie sa otvorili a Siri cítila, ako jej na okamih zastalo srdce. Následne sa šialene rozbúchalo, ako hľadela do tmavých očí svojej tety.

„Dobrý večer." Nakoniec to bola Phoenix, ktorá prelomila dusivé ticho, čo nastalo v miestnosti. „Ako vám pomôžem?"

„Ja..." zdalo sa, že jej teta nenachádza slová. Naozaj by verila, že Siri sa niekde fláka? „Len mi Siri nedvíhala telefón. Chcela som sa ubezpečiť, že je v poriadku."

Kŕčovito zovrela svoju kabelku a pohľad venovala jedine ohnivovlasej žene oproti sebe. O Siri nezavadila pohľadom.

Phoenix vstala a tiež si premerala ženu naproti sebe. Siri až komicky pripomenuli zúriace vlny na nórskych fjordoch, ktoré ničivo narážali oproti sebe.

Phoenix nebola tá typická tvrdá šéfka, ktorá mala potrebu v tom, aby rozkazovala ostatným. No Siri stihla zistiť, že ak to považuje za potrebné, dokáže sa stať tou najautoritatívnejšou osobou v miestnosti. Podobné čosi previedla aj teraz. „A vy ste?" spýta sa.

„Jej teta, teší ma."

Sirina teta k nej pristúpila a natiahla k nej ruku cez stôl, ktorý ich oddeľoval. „Podobne," povedala Phoenix a zovrela jej ruku v tej svojej.

Siri sedela na svojom mieste ako prikovaná. Mala pocit, že k tomuto stretnutiu dôjsť nemalo. „Potrebuješ niečo?" Prinútila sa hovoriť, hoci nemala pocit, žeby mala v tejto situácii nejakú opodstatnenú úlohu.

„Len som si chcela byť istá, že sa ti nič nestalo. Ulice mesta nie sú v noci najbezpečnejším miestom pre mladé dievčatá."

Siri vedela, že z nej hovorí len naučená slušnosť a vôbec to nemyslela vážne, no rozhodla sa pristúpiť na jej hru a prikývla. Na jej veľké prekvapenie, Phoenix prikývla tiež. „To máte pravdu. Siri mala byť dávno doma, no zdržala som ju. Potrebovala som niečo dokončiť."

Siri ostávala mlčať, no kdesi v kútiku duše sa jej ozval hlások, žeby mala klamanie detektívky useknúť ešte teraz. No náhle nemala dosť sebazaprenia na to, aby to dokázala. „Tak teda môže ísť so mnou?" spýtala sa jej teta.

„Samozrejme." Phoenix sa usmiala a prehrabla si rukou vlasy. „Už to dokončím."

Stačil pohľad a Siri vedela, že je načase ísť. Do kabelky si nahádzala veci a už sa mohlo odchádzať. Vo dverách sa ešte otočila a vďačne sa pozrela na detektívku, ktorá ju sledovala s vráskou medzi obočím.