HEART QUEEN ✔

41.│ Loredana Siritra

Siri sa venovala papierom, ktoré mala od Neala, no musela sa nad nimi usmievať pri spomienke na Steevov nevinný pohľad, keď sa jej spýtal, či by s ním nešla na večeru. Celý deň čakala, kedy z neho niečo podobné vypadne. Schyľovalo sa k tomu ako k búrke za oknami policajnej stanice v Phoenixe.

Prezerala si nikam nevedúce údaje a zašomrala si čosi popod nos. Nemala pocit, žeby to niekam viedlo. Každý prezrel ten prípad už miliónkrát, tak čo na tom mohla zmeniť ona? Podľa pánov detektívov mohla priniesť nový pohľad. No či sa na to pozerala zhora, alebo zdola, vždy to vyzeralo rovnako – strašne.

Siri v tom celom nevidela východisko. Pozrela sa na svedectvo Seana Schmidta, ktorý našiel mŕtvolu svojej sestry.

„Moja sestra mi povedala, že ju to celé bolí. Mala Jacobyho Cartera rada a myslím si, že ho aj milovala. Bola uňho presne pred jeho smrťou. Bála sa, lebo vedela, že jej DNA je všade naokolo. No nezavraždila ho ona. Teraz to už môžete vedieť s istotu."

Vyšetrovateľ: „Nemala nejaké podozrenie ohľadne toho, kto ho mohol zabiť?"

Sean Schmidt: „Hovorila, že keď odchádzala, Jacoby ešte spal. Teda vrah ho mohol prekvapiť počas spánku. Lis... ona spomínala, že tam videla ženu. Vraj niesla smeti, ale bola čudná a bola jej aj povedomá. Mala... opálenú pokožku a tmavé vlasy. Namietol som, že tak predsa vyzerá 99% ľudí v meste. Ale ona podotkla, že nemala typické americké črty."

Siri pri poslednej vete zmeravela a rýchlo sa vrátila k jednému z papierov. Mali nejaké stopy DNA, ale daného človeka nenašli v registri trestov. Zdalo sa, že dotyčný bol zatiaľ neúhonný.

Kolieska v jej hlave sa otáčali šialeným tempom a rýchlo prešla do elektronickej databázy. Nemala typické americké črty. To nikomu nenapadlo skontrolovať záznamy prisťahovalcov? Väčšina z nich musela byť dôkladne prekontrolovaná, aby dostali štátne občianstvo a tak aj prácu. Hoci i obyčajného smetiara.

„Steeve?" pozrela sa nahor od papierov a detektív, čmárajúci nejaké čudné znaky, k nej zdvihol pohľad. Usmieval sa a odsunul od seba svoje čmáranice.

„Áno?"

„Chcem sa dostať do databázy, pozrieť si niečo. Ale chce to heslo, ktoré nemám. Pomohol by s mi s tým?"

„Jasné." Steeve vstal od stola a podišiel k mladej Nórke. Naklonil sa ponad jej plece. „Na čo potrebuješ zoznam prisťahovalcov?"

„Povedzme, že hľadám, kde sme ešte nehľadali. Alebo by som to aspoň chcela, no počítače sú neúprosné."

Steeve sa zasmial nad jej tónom a rýchlo niečo naťukal do klávesnice. Pred Siri vyskočila kompletná databáza. „Ďakujem, Steeve," usmiala sa naňho a on jej úsmev opätoval.

„Ešte niečo, Siri Koldenová? Alebo mi prezradíš, čo hľadáš?"

„Sean Schmidt na výsluchu povedal, že jeho sestra videla čudnú osobu pri dome Jacobyho Cartera. Požila slovné spojenie nemala typické americké črty. Možno vôbec nešlo o Američanku. A máme nejaké DNA páchateľa, možno na niečo narazím."

Steeve uznanlivo vypískol. „Už chápem, prečo dal Neal papiere ne Američanom. Nechápem ako je možné, že si prvá, komu to napadlo."

Siri sa pri jeho takmer poklone rozosmiala. „Ako dlho bude trvať kým počítať porovná všetky DNA?"

„Záleží od toho kedy, alebo či vôbec, narazí na zhodu. Je to moderné, všetko si to urobí samo. Ešte aj malé zhody ti to hodí do vedľajšieho priečinka. Občas sa stane, že hoci konkrétny človek nikde nevystupuje, jeho rodina hej. A hoci to nie je rovnaké, dedičnosť sa postará aspoň o minimálnu zhodu."

„Múdre to veci," poklopkala Siri počítač, akoby poškrabkala slušného psa za uškom. „Tak ja si to zapnem a pôjdem pre kávu, čo povieš? Chcel by si aj ty?"

Steeve prikývol. „Bež hneď teraz. Ja ti to spustím."

„Rada by som vedela, ako sa to robí," namietla.

Steeve pokrčil plecom a prekvapivo rýchlo naťukal niečo do klávesnice, čosi postláčal kurzorom a následne sa zazubil na Siri, no to už sa na obrazovke točilo koliesko a systém si prezeral zhody. Siri si nezapamätala ani mäkké f z jeho pohybov.

„Čudovala by si sa na čo všetko je dobré to moje večné čmáranie," zasmial sa. „No bež už."

Siri nad ním prevrátila očami a zobrala si peňaženku zo stola. „Som hneď späť."

Prešla chodbami a minula zopár policajtov, ktorí sa jej pozdravili. Stretla sa aj s fešným blondiakom, Nealom Wallacem. Zastavil ju na slovo. „Dal ti Steeve tie papiere?"

„K prípadu? Jasné, hneď ráno. Už sa na tom celom pracuje."

Neal zvraštil čelo. „Našla si niečo?"

Pokrútila hlavou. „Len uvažujem a snažím sa hľadať. Prečo?"

Detektív sa poškrabal po hlave. „Mám z celého prípadu zlý pocit, to je všetko. Chcem ho mať čo najskôr za sebou."

Siri vycítila, žeby mala mlčať, ale o tomto bola jej robota. Pýtať sa, aj keď sa to druhej strane nepáči. „Ide o to, že to priamo súvisí s Phoenix?"

Neal našpúlil pery. „Aj. No celkovo spôsob, akým vraždí. V istom smere je to ešte nechutnejšie ako dlabať obeti von oči, alebo mozog."

Vedela, že naráža na prípad Snehulienky. „Prečo? Čítala som o tom, prišlo mi to horšie."

„Tento vrah... využíva slabosť iných. Jacoby spal, myslel si, že je v poriadku, so ženou, ktorú možno aj miloval. A ten vrah mu zaživa vyrezal srdce. A Lisbeth... bola zronená, vystrašená, ale konečne tu mala svojho brata. Mohol jej pomôcť. Ale potom vrah udrel. Puf, ďalšia mŕtvola, ďalšie srdce."

Keď sa nad tým Siri zamyslela takto, zovrelo jej hrdlo. Predstava, že zrazu príde koniec, bez všetkého ohlasu, bola desivá. Možno viac, než by mala byť. „Chápem," hlesla.

„Prepáč, nemal som to podať takto," zašomral Neal.

„Ja som sa pýtala," namietla Siri. „To je v pohode. Idem pre kávu."

Neal jej kývol a zmizol na chodbe. No Siri sa nepodarilo dostať ten pocit z útrob hrude. Akoby jej srdce zvierala neviditeľná ruka a chystala sa vytrhnúť jej vnútornosti.

*****

Siri sedela v kancelárii sama a sledovala otáčajúci sa kotúč na obrazovke. Zrazu niečo zapípalo a ona sa strhla z mikrospánku, do ktorého medzičasom upadla.

Obrazovka hlásala zhodu. Srdce Siri sa rozbúšilo a nevedela, čo robiť. No nakoniec rozklikla podrobnosti a všetok svet naokolo pominul. Veľkým, červeným písmom stálo na obrazovke jedno meno. A Siri ho dôverne poznala. LOREDANA SIRITRA.

Ak existuje osud, pomyslela si Siri, hrá so mnou veľmi krutú hru.

Pozbierala si veci a rýchlosťou blesku si ich nahádzala do kabelky. V ďalšej minúte už bežala po ulici, kašlúc na taxíky a aj to, koľko tým celým riskuje.

Dopekla, dopekla, šlo jej neprestajne hlavou. „Dopekla!" Ani si neuvedomila, že posledné slovo skríkla nahlas, až sa k nej otočilo zopár tvárí. 

Ďakujem vám za vyše 3000 videní a 400 hlasov! :3