HEART QUEEN ✔

19.│Rozhodnutie

Roy Rowe, šéf oddelenia násilných trestných činov mesta Phoenix, v štáte Arizona, hľadel výlučne na svoje ruky aj vo chvíli, kedy sa dvere do jeho kancelárie otvorili a jeho osvetlilo jasné svetlo z chodby.

Okno na svojej kancelárii mal zatiahnuté závesom a snažil sa skryť pred slnkom. V duchu si vydýchol, keď prichádzajúci vyšetrovatelia zavreli za sebou dvere.

Zdvihol pohľad a ruky si založil na svojom bruchu, ktoré bolo väčšie, než si to mohol dovoliť. „Som rád, že ste sa tak rýchlo dostavili," povedal štvorici ľudí pred sebou.

Boli to štyria najtalentovanejší vyšetrovatelia stanice a každý z nich skúmavo hľadel na svojho šéfa, akoby z neho chceli vytĺcť, prečo si ich dal zavolať. Len v dvoch pohľadoch videl, že chápu.

Phoenix Monroeová si prehrabla vlasy a ako jedinej žene v miestnosti, jej Roy ponúkol stoličku. Odmietavo pokrútila hlavou. Nedokázala obsedieť na mieste.

Neal Wallace si odkašľal, akoby chcel svojmu nadriadenému pripomenúť, že čas beží. A čas sú peniaze. A ďalšie nechutné prípady, ktoré sa nevedia dočkať pozornosti.

Jesse Batta si napriek rozkazom držal medzi perami cigaretu, hoci nezapálenú. Roy si nevedel spomenúť, či mladého potomka domorodých indiánov videl aspoň raz bez cigarety v ústach. Neprítomne sledoval okolie a hoci sa to rozhodne nezdalo, bol skutočne talentovaný.

Posledným vyšetrovateľom v miestnosti bol Max Shane s hustými hnedými vlasmi a prenikavo zelenými očami. Mal neprirodzene opálené telo a ego veľakrát v oblakoch, no bol pracovitý, spoľahlivý a šikovný ako málokto. Rozumel súvislostiam, ktoré mnohým unikali.

„Takže, všetci ste už nepochybne počuli o udalostiach, ktoré sa osobne týkajú Phoenix."

Vykanie mohol vynechať, títo ľudia sa poznali a formálnu reč používali len na podpichovanie. Roy si nemusel dávať veľmi záležať. Až mu bolo miestami ľúto, že o dva roky odchádza do dôchodku.

„Prípadu sa okamžite ujal Neal, no keďže ide jednoznačne o vraždu a prípad má priame dočinenie s našou zamestnankyňou, rád by som našiel riešenie, pri ktorom by sme mohli mať tento incident za nami čo najskôr."

Roy sa na nich zadíval, až potom vytiahol zo zásuvky dnešné noviny, ktoré už stihli informovať o čudnej aktivite policajtov na ulici svätého Adama. Novinári zatiaľ len hádali, no dobre si pamätali, že práve na tej ulici býva detektívka, ktorej venovali pred pár mesiacmi obdivuhodne veľa času.

Ako prvý k stolu pristúpil Max a nedôverčivo si premeral titulok. „Vraj: Rozruch okolo vrahyne Snehulienky." Max sa pozrel do očí Roya. „Šéfko, nevedel som, že čítaš bulvár."

„Takmer každý číta len bulvár," podotkol Jesse a zastokol si cigaretu za ucho. „Moja otázka znie, čo s tým máme my všetci?"

Roy sa pozrel na Phoenix, ktorá to celé sledovala s kamennou tvárou. „Chce, aby sa vyšetrovania ujal niekto dobrovoľne, no dostatočne zapálene, aby sme to mali prinajhoršom do týždňa za sebou," povedala a Roy vedel, že sem išla s jedinou myšlienkou: Nech sa stane čokoľvek, musím ten prípad získať ja.

„Navrhujem seba, nič v zlom. No som do toho zapletená aj tak."

„Nemyslím si, že je to dobrý nápad," zamiešal sa do toho Neal a schválne sa nepozrel na svoju kolegyňu, ktorá mu prevŕtala chrbát ostrým pohľadom. „Nemala by riešiť prípad, ktorý sa jej priamo týka. Navrhujem, aby som v jeho riešení pokračoval ja."

Max sa zasmial s novinami v rukách. „Šéfko, ja mám celkom dosť práce a myslím, že záujemcov máš už dosť. Existuje možnosť, žeby sa táto audiencia skončila predčasne?"

Roy si povzdychol, no prikývol a Max vyplával z kancelárie. Doslova to tak vyzeralo, keďže mykal rukami ako havajské tanečnice a tesne pred zavretím dvier poslal vzdušný bozk celej miestnosti.

Šašo oddelenia, uvedomil si Roy, no ďalej to už ani neriešil. Pozrel sa na Jesseho, ktorý medzi perami zase držal cigaretu a podľa jej kmitania usúdil, že prežúva jej koniec. „Bolo to ľudské srdce, že?"

Všetci traja prikývli. „Nuž." Dlhá umelecká prestávka hodná teatrálneho indiána sa pretiahla troška viac, než by bolo vhodné. „Nebol som na mieste činu. Kým Phoenix a Neal áno. Mal by sa toho ujať jeden z nich."

Roy prikývol a mávnutím ruky poslal Jesseho preč. Vysoký muž vyšiel z kancelárie rozhodne dôstojnejšie ako Max Shane. „Takže..." nestihol dokončiť myšlienku.

„Roy, pozri. Ten prípad je priamo o mne. Mal by patriť mne, nemyslíš?"

Pozrel sa ponad jej plece na Neala. Len nerád odporoval Phoenix Monroeovej. Bolo to hlavne tým, že sa tvárila urazene, hoci ju to len zožieralo. Mal tú mladú detektívku rád, akoby bola jeho dcérou, hoci sa tak prevratne dlho ani nepoznali.

Nela krútil nad jej nápadom hlavou a Roy vedel, že to nechce dopustiť z rovnakého dôvodu, ako to nechcel dovoliť ani on - príliš sa o ňu bojí.

Prípad Snehulienky ju poznačil a teraz jej nejaký chorý blázon posiela zabalené srdce. Nie je to narážka presne k tomu prípadu? Predsa, zlá kráľovná žiadala srdce Snehulienky. Môže byť niekto tak zvrátený?

Roy poznal odpoveď skôr, ako otázku vo svojej hlave dokončil. Samozrejme, že môže. Povzdychol si. „Prepáč, Phoenix. No tento prípad prideľujem Nealovi. Ty sa naďalej venuj tomu zavraždenému narkomanovi. Mám pocit, že ste sa niekam pohli, nie?"

Odpovede sa nedočkal, lebo Phoenix Monroeová vyšla z kancelárie. Vo vzduchu ostal poletovať len farebný vlas.

*****

Neviem sa dočkať momentu, až si každý uvedomí, o čo ide. Phoenix Monroeová, vidím ťa. Viem, čo robíš, kam ideš. A ver, ak niekto zaplatí za všetko, čo sa v mojom živote posralo, budeš to ty.

-Srdcová kráľovná

*****

Siri sa hojdala na svojej stoličke, keď sa do kancelárie vrútila naštvaná Phoenix Monroeová a treskla šálkou o stôl. „Dopekla!" zavrčala a začala sa prehrabávať v papieroch.

„Hou, hou, pokoj, zlatko," prehovoril Steeve upokojujúco. No Siri mala pocit, že to pôsobilo akurát tak na ňu, nie na ženu s horiacimi vlasmi, ktorej výnimočne horela aj tvár. „Stalo sa to, čo si myslím, že sa stalo?" spýtal sa opatrne.

Phoenix ho prepálila pohľadom. „Presne to. Ten prekliaty prípad nám nedal! A prečo?"

Steeve bezbranne mykol plecami a zdalo sa, že hoci vedel, ako sa v takýchto prípadoch správať so svojou kolegyňou, najradšej by sa vyparil ako gáfor.

„Vyfúkol mi ho Neal!" rozhodila rukami a Siri pátrala v pamäti, aby si vedela meno Neal zaradiť. Potom si spomenula na blondiaka, ktorý si ju rezervoval pre Phoenix.

„Ten blondiak?" snažila sa uistiť, hoci si nebola istá, či neriskuje pokarhanie.

Phoenix sa k nej otočila a jej pohľad sa naraz upokojil. „Ten. Siri, prepáč za ten výstup, ale..."

„Jasné, v pohode," vyhŕkla rýchlo, aby sa Phoenix neospravedlňovala. Prišlo jej to... trápne.

Phoenix sa posadila a pohľad zapichla do obrazovky počítača. „Zdá sa, že pokračujeme v prípade Nóra, Aksela Tveita."

Pri počutí toho mena prešli po chrbte Siri zimomriavky. A pritom od rána bolo teplo. Typovala to na búrku.