HEART QUEEN ✔

3.│Fízel a Severanka

Steeve mal plné ruky s neobjasnenou vraždou narkomana, ktorého našli ráno na ulici. Pri vraždách závislákov platilo zopár pravidiel, ktoré nikto neučil, no predsa platili v deväťdesiatich deviatich percentách prípadov.

Väčšinou za vraždu mohli nejakí poskokovia „veľkých psov", ktorí pašovali LSD, marihuanu, či inú odrodu rozšírených drog.

Obete po čase prišli o finančné zdroje a zadlžovali sa. Keď to začalo byť hlavným dílerom nepohodlné, jednoducho ich dali odstrániť. Nič nové pod slnkom. Fungovalo to tak už doby, čo si Steeve vôbec niečo pamätal.

Preto predpokladal, že to nebude inak ani teraz. O opaku jeho predpokladov však hovorili testy krvi narkomana. Bol čistý a už minimálne deň nemal v krvi ani štipku omamných látok. Napriek tomu sa vedelo, že ide o užívateľa drog vďaka vpichom na predlaktí. Chlapec približne okolo osemnástky trpel aj sebapoškodzovaním, čo bolo jasne viditeľné z rezných rán na predlaktí.

Vo vrecku nemal peňaženku, len päť dolárov, takže jeho identita ostávala neznáma. Steeve už poveril Johnsona, nováčika na oddelení, prezretím zoznamu nezvestných osôb. Mladý chlapec na tom pracoval už od siedmej a to sa už pomaly blížil obed.

Steeve chtiac-nechtiac začínal pochybovať o tom, že ten chlapec niekomu chýbal.

Na papier si v rýchlosti načmáral miesto činu. Nešlo o nič výnimočné, len telo v prázdnom smetnom koši. Ah, a mal podrezané hrdlo.

Steeve odhadoval, že vraždu spáchal nejaký menší díler, ktorý sa na svoju pozíciu dostal len nedávno. Tí skutoční profesionáli, pohybujúci sa v týchto kruhoch niekoľko rokov, to robili múdrejšie- namiesto malej dávky  je podaná smrteľná a nejaký pešiak dohliada na to, či si dávku dá obeť naraz.

V takých prípadoch bolo takmer nemožné prísť na stopu vraha (veľakrát polícia ostávala pri tvrdení, že ide o obyčajné náhodné predávkovanie), no teraz šlo o hrubé násilie, ktoré vzbudilo pozornosť aj na verejnosti.

V Phoenixe sa už istý čas neudial žiadny väčší kriminálny prípad. Posledný, na ktorom si médiá skutočne zgustli, bol prípad Snehulienky, kde detektívka Monroeová zavraždila viacnásobného vraha, Kallea Richarda.

Aj týždeň po strieľaní v sade sa na titulkách objavovala tvár Phoenix, Marcusa (alebo to bol Kalle?) a obraz starého domu medzi jabloňami.

Stevee si prehrabol vlasy rukami a vyťukal číslo na Phoenix. Bola v teréne, obzerala miesto činu, ale už bol čas na dohodnutý obed. Od neho Stevee nebol ochotný upustiť.

Keď nakoniec Phoenix nezdvihla ani na tretí pokus, Stevee to zabalil a šiel na obed sám. Darmo sa on snaží, ak úsilie je len jednostranné.

*****

Žena s dlhými nechtami sa obzrela po malej kaviarni The oink café. Predná časť bola tvorená barovým pultom z pálených tehál a zopár malými okrúhlymi stolmi, ktoré boli však všetky obsadené. Prešla preto do zadnej časti, kde zistila, že malá budova je zvnútra oveľa väčšia, než sa zdá.

Vedľa stien boli dlhšie stoly so zelenými sedačkami. Na jej smolu, pri každom stole sedel aspoň jeden človek.

Zovrela pery a poobzerala sa, či sa niekto nechystá preč od stola, no uvedomovala si, že nikto sa nikde neponáhľa.

Povzdychla si a oprela sa o stenu. Nemala v pláne ísť hľadať ďalšiu kaviareň. Podľa jej mapky bola najbližšia len o pár ulíc ďalej, ale v tomto teple odmietala ísť von na slnko. Nebolo to nič pre jej bledú pokožku.