21.│Pokazené mäso

501 82 36
                                    

Phoenix bola naštvaná. Seriózne nahnevaná. Na svojho šéfa, ktorý jej ten prípad nedal, no predovšetkým na Neala. Na svojho kamaráta, ktorý s ňou už istý čas držal krok, no keď Phoenix skutočne na niečom záležalo, tá tvrdohlavá mulica musela mať posledné slovo.

Naštvane potriasla hlavou a zaklopala na dvere Jacoby Cartera. Bol to sused Aksela Tveita, ktorý jej nedvíhal telefón, hoci boli dohodnutí, že Jacoby si nájde čas na vyšetrovanie čudnej vraždy narkomana.

Nič sa z domu neozývalo, no musel byť doma. V práci nebol určite, už stihla volať jeho šéfke a podľa nej mal práve voľno.

Phoenix zaklopala ešte raz.

Keď sa nedočkala odozvy, poobzerala sa okolo a z vrecka vytiahla zväzok pakľúčov. Nebol to práve najčestnejší spôsob toho, ako sa dostať do domu suseda zavraždeného, no Phoenix bola práve na takej úrovni myšlienok, že jej to bolo úplne jedno. A pakľúče od istého incidentu nosila stále so sebou.

Na tretí pokus sa jej podarilo odomknúť dvere a tie sa s nehlučným povzdychom otvorili. Ovalil ju čudný zápach, ktorý jej do mysle nahnal myšlienku kúsku pokazeného mäsa, ktorý raz nevedela nájsť za radiátorom, kam ju nasťahovala Misty.

„Haló! Pán Carter, tu je detektívka Monroeová. Pamätáte si?" zakričala do bytu, no jej jedinou odpoveďou bolo zasvišťanie prievanu. Zrejme mal niekde otvorené okno.

Phoenix privrela dvere a siahla si za opasok. Celé sa jej to nepáčilo. Niečo jednoducho... nesedelo.

Odopla si služobnú zbraň a pridržala si ju v rukách. Potom otvorila prvé dvere, ktoré jej skrížili cestu a pach pokazeného mäsa zosilnel. Zovrela zbraň v rukách silnejšie.

„Pane!" skúsila to ešte raz, no odpovede sa nedočkala. Povzdychla si a vošla do obývačky.

Bola to celkom veľká miestnosť s veľkým béžovým gaučom, odvráteným od dvier. Phoenix akosi cítila, čo bude nasledovať.

Zaťala zuby a trikrát sa zhlboka nadýchla zlého vzduchu, až potom vykročila. Zbraň držala sklonenú a podišla ku gauču. Pozrela sa cez operadlo a prinútila sa vybudovať si okolo seba dostatočne hrubú stenu na to, aby nezjačala, alebo sa nepovracala.

Vyšla z bytu a vyťukala číslo Steeva. „Prišli sme zrejme o jediného človeka, ktorý by nám o Tveitovi mohol povedať viac."

*****

Steeve o pár minút na to hľadel na miesto činu, ktoré bolo vážne nechutné. Chlap – nahý – ležal na vlastnom gauči, na ktorom bola zaschnutá krv. Nebolo pochýb o tom, že patrila jemu, keďže v jeho hrudi zívala obrovská diera po neohrabanom reze kuchynským nožom. A chýbalo mu srdce.

Ani jeden z nich nemusel byť Sherlockom, aby si pospájal jedna plus jedna. Tento muž pred nimi bol zjavne ten chudák, ktorého srdce sa dostalo do rúk Phoenix.

Oná mladá detektívka stála vedľa neho a študovala okolie, akoby jej veľká obrazovka televízora mohla dať odpovede na všetky otázky, ktoré jej bezpochybne behali hlavou. Prečo by jej niekto posielal srdce tohto muža?

Steeve vzal do rúk zarámovanú fotografiu, ktorú mal položenú na komode. Bol na ňom malý chlapec so širokou šiltovkou, ako sedí na nízkom konári veľkého stromu. Steeve musel skonštatovať, že ten chlapec vyzeral šťastne.

„Mal syna?" spýtal sa od Phoenix, ktorá si s ním už raz pohovorila.

Prikývla. „Nemanželské dieťa a jeho matka mu dovolila stretnutie len raz ročne. Aspoň podľa jeho slov."

Steeveho mobil zazvonil. „Áno, Hunter?"

„Tie vzorky krvi, čo doniesli technici," začal a nechal účinkovať napäté ticho. „Máme zhodu."

„Majiteľ nášho srdca?"

„Aj," povedal Hunter a Steeve sa zamračil.

„Aj?"

„Výsledky ukázali, že tie doposiaľ neidentifikované škvrny na tričku Aksela Tveita, boli tiež krvou Jacobyho Cartera."

Steeve prekvapene zažmurkal, poďakoval a zložil. Následne to prerozprával Phoenix.

*****

Roy sa pozeral na detektívku. Phoenix zas a znova stála v jeho kancelárii a hľadela na neho vyčítavým pohľadom.

„Máme mŕtvolu zavraždeného narkomana, ktorý pochádza z Nórska. Jeho identitu odhalíme až po nezvyčajne dlhom čase a po tom, čo si pohovorím s jeho susedom, dostanem balík od neznámeho odosielateľa, v ktorom je ľudské srdce. Deň na to nájdem oného suseda mŕtveho a s chýbajúcim srdcom. Šéfe, ešte stále si myslíš, že sa nemám motať do toho prípadu?"

Roy Rowe sa poškrabal po koreni nosa a kývol detektívke, aby si sadla. Až sa začudoval, keď ho poslúchla. No oprela sa tak, aby mu dala jednoznačne najavo, že tento boj nevyhrá nik iný, než ona.

„Pred niekoľkými rokmi som pracoval s istou detektívkou, ktorá bola dosť talentovaná. Mala už svoje roky a tak i skúsenosti. Raz sme sa pustili do reči a povedala mi o jednom prípade, ktorý sa jej týkal aj osobne."

Roy sa zaklonil a ak by dostatočne nepoznal svoju dlhoročnú stoličku, nikdy by to neriskol.

„Hovorila, že nič horšie ešte neriešila, hoci išlo len o menšiu vraždu, v ktorej bol vrahom jej sused. Ten chlap, ktorého podrezal a hodil do rieky mu dlžil slušnú sumu. Vraj keď jej došlo, kto za tým celým stojí, chvíľu uvažovala, či prípad vôbec vyriešiť."

Phoenix naňho vytrvalo hľadela. „Myslím, že túto kritickú fázu mám za sebou. Vieš čo bolo aj minule..."

„Boli to iné podmienky, Phoenix. Čo ak by bol tým vrahom skutočne Marcus a nie jeho brat? Bola by si ho schopná zabiť aj tak?"

Čakal a po chvíli Phoenix potriasla hlavou. To ho neprekvapilo. No jej nasledujúce slová o to viac: „Ak by to bol on, postarala by som sa o to, aby naveky hnil v base za to, ako sa s nami hral."

Na chvíľu zavládlo ticho, potom pokračovala: „Šéfe, viem, čo je moja úloha. A som ju rozhodnutá splniť. No nemôžeš odo mňa chcieť, aby som sa na to celé vykašľala. Vieš, že nie som ten typ. Nehovoriac o tom, že prípad Aksela Tveita patrí mne. A nevzdám sa ho."

Roy pokrútil hlavou a rezignovane si povzdychol. „Vytvoríme špeciálny tím, ktorý si tento prípad vezme na starosť. No bude ho viesť Neal!"

Phoenix sa usmiala a on vedel, že toto nebola remíza, v ktorú dúfal. Detektívka tento boj vyhrala. „Chcem v nej mať Siri a Steeva."

Roy vydýchol. „Ešte niekto?"

„Hunter od technikov by sa tiež zišiel, ale toho si bude želať aj Neal. Takže ho nechaj v tom, že je to čisto jeho nápad."

Vo dverách sa ešte zvrtla. „A ďakujem, šéfe."

Keď sa za ňou zavreli dvere, Roy si nečujne zamrmlal popod nos: „A mal som na výber?"



Helou, helou :D ľudia, patrí vám neskutočné ďakujem za prvé miesto v mystery/thriller :3 ako sa vám odvďačím? :D

HEART QUEEN ✔Donde viven las historias. Descúbrelo ahora