HEART QUEEN ✔

6.│Zhoda okolností

Phoenix si premiešala svoje latte a zničila tak nadýchanú penu na jej vrchu. Do úst si vložila lyžičku a sledovala Steeva, ktorý si malé espresso dolial veľkou porciou mlieka.

„Takže," začal Steeve zamyslene, „Čo s tým listom?"

Phoenix nevedela. Sledovala ten list tak dlho a tak uprene, až si nebola istá ani vlastným menom. Rudolf Lang, jej údajný strýko, sa ozve po dvadsiatich štyroch rokoch.

Phoenix o ňom ešte nikdy nepočula, ale ak by ten chlap mal aspoň štipku morálky, prišiel by na pohreb vlastnej sestry. Phoenix mala päť, keď sa nehoda odohrala a vedela, že okrem nej tam bol len jediný rodinný príslušník a to otcova sestra, ktorá umrela ani nie rok po tom incidente.

Rudolf Lang mal minimálne miliardu príležitostí a dôvodov ozvať sa jej. A predsa ho k tomu prinútil rozruch okolo jej prípadu, ktorý sa odohral takmer pred celým rokom.

Phoenix celá tá situácia nesedela. Na druhej strane bola nesmierne zvedavá.

„Podľa mňa je celkom pravdepodobné, že ide o podraz," podotkla po chvíli. „Ale zaujíma ma to. Hlavne ak je to pravda."

„Potom by si mala zavolať," zašveholil Steeve a na jeden hlt vypil svoju horúcu kávu. „A rozhodneš sa podľa toho."

Pokrútila hlavou. „Musím si to ešte premyslieť."

„Čo na to hovoril Neal?" zaujímal sa Steeve a Phoenix neveriaco potriasla hlavou. Steeve tak viditeľne žiarlil. Nie preto, žeby bolo medzi nimi niečo viac, ale Phoenix s ním v poslednej dobe trávila viac času. A Steeve to nedokázal plnohodnotne spracovať.

„Ešte o tom nevie," podotkla Phoenix a neušlo jej, že Steeva to prekvapilo. „Dnes nie je v práci a toto nechcem riešiť cez telefón."

Steeve mykol plecami. „Spýtaš sa ho zajtra. Dovtedy si to premysli. Koniec koncov, rozhodnutie je na tebe."

Phoenix si toho bola vedomá, ale kdesi v kútiku duše sa márne nádejala, že chalani rozhodnú za ňu. Bolo by to o toľko jednoduchšie. Povzdychla si a vypila kávu. Späť na stanicu išli mlčky a v kancelárii vábil jej oči jedine ten list s podpisom Rudolfa Langa.

*****

Stačil jej jediný pohľad na Neala a bolo jej jasné, že včera mal ťažký deň. Pokiaľ ju pamäť neklamala, mal v meste sestru, s ktorou mal posledné mesiace dosť veľké nezhody. Či už šlo o jej manžela, alebo o to, že sa už nachádzala v treťom mesiaci tehotenstva. Neal jej to vraj prial, ale jej muž bol idiot. Aspoň podľa jeho slov.

Phoenix mu nechcela dávať na plecia ďalšiu starosť ani nič podobné, ale bola zúfalá. Takmer celú noc prebdela a otáčala si list v rukách, akoby na jej odvrátenej strane mala nájsť: Haha! Bol to vtip, naletela si!.

Nič také sa však nedialo a ona prišla na to, že ten list je takmer na sto percent skutočne od člena jej rodiny. Predsa, bola len hŕstka ľudí, ktorí poznali tragický príbeh jej rodičov a okrem Marcusa Weissa, ho nik okrem Phoenix nevedel celý.

Ale Marcus ten list poslať nemohol. Pred pár mesiacmi hovorila Phoenix s jeho bývalou manželkou a tá sa jej zdôverila, že žije v Kanade.

Phoenix zaklopala na dvere jeho kancelárie, ale dnu ju pozval jeho kolega, Christopher White. Bol to starší muž, ktorý mal rád ľudí a veľakrát prehľadal ich chyby. Vychádzal naozaj s každým, preto občas ani nechápala, čo robí na polícii.

Phoenix vošla dnu a Christopher sa na ňu okamžite usmial. „Phoenix," zatiahol. „Určite si prišla za Nealom."

Neal sa pri zvuku svojho mena strhol a až vtedy si všimol Phoenix Monroeovú postávať v dverách kancelárie. Usmial sa na ňu a to bolo nevyslovená požiadavka, aby si urobila pohodlie, hneď sa jej bude venovať.