HEART QUEEN ✔

28.│Dvere

Kráčala po ulici a za viečkami mala stále ten pohľad. Pohľad lapenej zveri, ktorá vie, že je koniec, že nadišiel ten čas, kedy všetko zanikne. Vidieť oči smrti a nechať sa nimi unášať, musí byť krásne. Aspoň Lisbeth vyzerala tak spokojne.

Bola síce omráčená, ale keď sa na chvíľu prebudila, neprotestovala. Keďže sa nevedela brániť, nepresekla jej tepnu, ako tomu chlapíkovi z minula. Jednoducho začala rezať jej pokožku, prenikla pomedzi rebrá, tie jej veľmi jednoducho zlomila a následne vybrala teplé srdce z čerstvo mŕtvej ženy.

Mala však problém, nepremyslela si to najlepšie. Srdce jej ešte bilo dlho po tom, čo prvýkrát zarezala a tak celý chodník čoskoro pokrývala krv. Jej oblečenie sa tiež neubránilo a takmer by bola prisahala, že zvyšky krvi ostali i na jej tvári a vo vlasoch.

Jednoducho, to množstvo krvi tam nemohla nechať. Na vrchu tašky mala Lisbeth čajové vrecúška a vo svojej zúfalosti sa presviedčala, že to bude stačiť. Nestačilo to, no niekoľko mililitrov krvi bolo z chodníka odstránených. A keďže jej nenapadlo nič lepšie, vrecúška s čajom napchala do veľkej diery uprostred hrude ženy a pretiahla ju k autu.

Hoci konala mierne chaoticky, na výsledok bola pyšná. V rukách držala ľudské srdce, v aute obete ležala krvavá mŕtvola, ktorej párkrát pozerala aj tvár.

Bolo to vtedy, keď otvorila svoje vydesené oči a ona si uvedomila, že i napriek krvi naokolo je krásna. Neovládla sa a nožom urobila pár neistých ornamentov po jej tvári.

Bola spokojná. A teraz ju čakala na dnešný večer posledná úloha.

*****

Phoenix si cez plecia prehodila tenký sveter a poškrabala Misty medzi ušami. Tá veľká kopa srsti a slín zaspala na gauči a nedvihla hlavu ani vtedy, keď ju Phoenix položila vedľa seba, aby mohla ísť pre telefón. Teraz si nebola úplne istá, či nemala radšej ostať pod ťažkým telom Misty.

Volal jej Neal a správy, ktoré sa dozvedela, ju nijako nepotešili. Musel Lisbeth prepustiť kvôli nedostatku dôkazov a kvôli právnikovi, ktorý sem padol z čista jasna, presnejšie až z Nemecka. Neal najskôr namietal, aby nešla do práce a konečne sa pokojne vyspala a Phoenix to na chvíľu aj zvažovala, potom v pozadí začula hlas svojej zverenkyne Siri a nemala na výber.

Jasné, aj Siri mala byť už dávno doma, ale ak to ťahala ona, Phoenix musela tiež. Mala isté povinnosti a jej hydrofóbia ju neospravedlňovala. Chcela za každú cenu pracovať na tomto prípade? Tak nech sa snaží!

Schmatla malú tašku a vybehla z domu. Schody pod jej nohami vŕzgali a ona si spomenula na to, že tieto bytovky boli stavané už žalostne dávno a občas by sa zišla rekonštrukcia aj interiéru, nie len exteriéru, aby výhľad na centrum mesta bol uspokojivý pre turistov.

Phoenix vyšla na ulicu a ovanul ju dusný vzduch, ktorý bol predpokladom toho, že obloha ešte nepovedala posledné slovo a čoskoro sa spustí skutočný lejak.

Phoenix si cez hlavu namrzene pretiahla kapucňu a zastavila žltý taxík, ktorý sa lenivo kĺzal po ceste.

Starý taxikár s vyholenou lebkou sa jej spýtal na adresu a keď vyslovila meno policajnej stanice, opatrne dupol na plyn a len-len dodržiaval povolenú rýchlosť.

„Ste policajtka, slečna?" spýtal sa taxikár a zahľadel sa do spätného zrkadla.

„Ak poviem nie, prestanete tak veľmi dbať na dodržiavanie rýchlosti?" odpovedala mu otázkou a šofér sa zasmial.

„Možno."

„Som policajtka," odvetila už teraz Phoenix a taxikár šiel poslušne, až kým o pár minút nezastali pred policajnou stanicou.