14.│Rodina

598 82 8
                                    


Phoenix poklopkala po displeji mobilu a nakoniec vytočila číslo smerujúce do Francúzska. Čakala, či Rudolf zdvihne a po asi piatom zvonení mala pocit, že sa toho nikdy nedočká. Nakoniec sa však na druhej strane ozvalo prekvapené: „Phoenix?"

Oui," pritakala Phoenix. „Rozhodla som sa."

Zahryzla si do jazyka, keď to skutočne vyslovila. No bolo jej jedno, že zrejme robí jednu z najväčších hlúpostí svojho života. Nevedela spať kvôli myšlienke, že niekde za oceánom má rodinu. Musel túto kapitolu uzavrieť, preniesť sa cez to. A už sa poznala dosť dobre na to, aby vedela, že inak, ako stretnutím to nepôjde.

Rudolf ostával ticho, čakal na jej odpoveď. „Pôjdem za tebou. Ale netuším kedy. Práve vyšetrujem vraždu a sme na stope. Potrebujem..."

„To nevadí!" skríkol nadšene Rudolf, čím ju prerušil. „On a encore assez de temps."  Vraj majú dosť času. „Hlavne, že si sa rozhodla takto."

Phoenix sa zhlboka nadýchla. „Regardes, ide len o jednu návštevu a ja ti nemôžem sľúbiť, že to dopadne podľa tvojich predstáv."

Zdalo sa jej, že mu to musí vysvetliť a naliať čistú vodu do pohára. To, že tam pôjde, že mu vôbec zavolala, neznamená, že zabudne na ten fakt, že sa na ňu vykašľal kým bola malá.

Je sais," dal jej za pravdu. „No som rád už len za to, že si mi dala šancu, Phoenix. Ver mi, nebudeš ľutovať."

Tým si Phoenix istá nebola. Mala pocit, že je to omyl. Strašný omyl. Ten človek mohol byť kýmkoľvek. A mala pocit, že ďalšiu veľkú ranu by v živote nezniesla. Už nie viac.

Je le crois," zaklamala. „Zavolám, až budem vedieť niečo bližšie."

Merci, Phoenix. J'espère qu'on va se voir bientot."

Istá časť Phoenix dúfala tiež, že sa čoskoro uvidia. Tá druhá sa modlila za to, aby k tomu stretnutiu nikdy nedošlo.

*****

Steeve sedel v reštaurácii spolu so Siri. Pozval ju na skorú večeru a dúfal, že mu odpovie áno. Šťastena sa na neho očividne usmiala, keďže sedeli oproti sebe a on mohol hľadieť do jej pekných modrých očí a sledovať, ako cez jej svetlé vlasy presvitajú slnečné lúče z okna za ňou.

Vždy sa mu páčili dievčatá- alebo ženy, keďže bol už dospelým mužom- s blond vlasmi. V Phoenixe takých stretával málo. Jedným z takých žien bola Phoenix Monroeová, jeho spolužiačka, ktorá mu jej obrazom vyrazila dych.

Bolo to v prvý deň školy a na druhý prišla Nixie už s ohnivými vlasmi, ktorý vybíjal dych každému naokolo, nie len jemu. Vtedy sa Steeve rozhodol, že toto dievča musí spoznať.

Teraz mal také šťastie, že Siri mu osud hodil rovno popod nos. Páčila sa mu. Veľmi.

„Si z Glendale?" spýtala sa Siri a Steeve chvíľu premýšľal, ako k tejto informácii prišla. Potom si spomenul na rozhovor s Phoenix.

„Vyrastal som tam," prikývol. „Chcel som tam aj pracovať, založiť si v tom meste rodinu, ale život to zariadil inak." V ruke si pretočil pohár s minerálkou a pozrel sa rovno do jej očí. „Skamarátil som sa s Phoenix a ona z nevysvetliteľného dôvodu trvala na tom, že bude bývať aj pracovať v Phoenixe. Netušil som prečo."

Ani teraz to úplne nevedel. Najskôr si myslel, že Phoenix tu vyrastala, preto sa na to mesto tak viaže a protestoval. Aj on mal svoj domov rád. Potom sa dozvedel, že Phoenix sa narodila v New Yorku a o domovskom meste počas svojho života hovoriť nemohla.

Steeve mal občas pocit, že naschvál mu nehovorí o tom, čo sa stalo s jej rodičmi. Povedala len, že zomreli. Nič viac, nič menej. A on mal podozrenie, že to úzko súvisí s jej fóbiou z vody.

Akosi mu došlo, že mesto Phoenix znamená pre jeho kamarátku veľa, tak podľahol jej slovám. Nechcel stratiť tak dobrú kamarátku, akou bola Phoenix. Bol ochotný presťahovať sa, nastúpiť do práce tu a deň, kedy im oznámili, že budú partneri, bol jedným z najlepších v jeho živote. Mal pocit, že sa rozhodol dobre.

„Takže," pokračoval. „Som nechal Glendale tak a prisťahoval som sa sem. A som za to rád. Glendale je oproti Phoenix maličké a mám pocit, že mi už nemal čo ponúknuť. Za to tu s niečo vždy nájde. No stále sa tam rád vraciam."

Siri sa usmiala a prikývla. „Ty si kde bývala?" spýtal sa Steeve.

„V Nórsku," povedala neurčito a zasmiala sa na jeho výraze. „Dobre, bývala som v meste Asker, sotva na hodinu cesty od Osla, kde som chodila na vysokú. Mesto je krásne, rovnako ako celé Nórsko, no vždy som dúfala, že sa raz dostanem preč. Chcela som spoznať svet."

„To sa ti z časti podarilo, nie?" nadvihol obočie Steeve.

Siri neochotne prikývla. „Ale priznám sa ti, dúfala som, že ma priradia hocikde inde, len nie sem."

„Prečo?" zamračil sa Steeve.

„Bola som v presvedčení, že táto krajina je pustá a hnedá. V podstate som sa nemýlila," zasmiala sa a napila sa. „No ľudia sú tu zaujímaví."

Istá časť Steeva dúfala, že hovorí o ňom, no potom dodala: „Ženu s ohnivými vlasmi nenájdeš na každom kroku. Hlavne s jej povahou."

Steeve sa neudržal a rozosmial sa. Teraz Siri trafila do čierneho. Nixie proste pútala pozornosť a mnohým sa mohlo zdať, že má vlasy takej farby presne kvôli tomu. Tí ľudia sa strašne mýlili.

„A čo tvoja rodina?" spýtal sa so záujmom.

Siri si povzdychla. „Otec pochádza dakde z juhu no vzal si moju matku, zarytú Nórku. Po nej prevzal aj meno Kolden. Mama má staršiu sestru, žijúcu v Malajzii a otec dve mladšie sestry. U jednej z nich bývam a tá druhá žije v Taliansku. Mám dvoch mladších bratov, Aksela a Nilesa. Aksel minulý rok dokončil strednú, Niles ňou teraz začína. Čo ty?"

Steeve sa poškrabal po hlave. On mal o kúsok chudobnejšiu rodinu. „Som jedináčik a moji rodičia pochádzajú z Glendalu, kde aj bývajú. Starých rodičov už nemám, mamin jediný brat umrel na rakovinu- nikdy som ho nepoznal- a otec je tiež jedináčik."

Siri sa naňho usmiala. „Občas som si želala byť jedináčikom. S dvoma bratmi je to ťažké. Veľmi. No je to aj sranda."

Prikývol. On chcel mať vždy nejakého súrodenca, ale jeho mame sa už viackrát nepodarilo otehotnieť. A koniec koncov, Phoenix mu bola ako sestra. „Phoenix aj tak vnímam ako moju sestru," povedal nahlas svoju myšlienku.

„Čo ona?" spýtala sa Siri a konečne začala jesť to, čo pred nich položila čašníčka už pred dobrými piatimi minútami.

„Nuž..." zatiahol Steeve. „Jej rodina je ešte užšia ako moja." Rýchlo sa pustil do jedenia, aby ďalej nemusel vysvetľovať. Vedel, že Phoenix o tom nehovorí rada. Hlavne nie po tom, čo sa stalo minulý rok s Marcusom Weissom.




Jedno obrovské poďakovanie patrí @baloghlucy, ktorá mi pomohla z francúzskymi frázami :3 

Inak, v médiach je mesto Asker :D

HEART QUEEN ✔Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt