HEART QUEEN ✔

12.│Súrodenecká láska

Sedela oproti chlapovi, ktorý sa predstavil ako Jacoby Carter. Mal tridsaťštyri rokov, nemal manželku, no mal jedno dieťa v Texase s náhodnou známosťou.

Phoenix musela uznať, že hovoril úprimne a nezdalo sa, žeby zatajoval hoci aj nejaký detail. „Vráťme sa k vášmu susedovi," podotkla Phoenix, keď sa Jacoby až príliš horlivo rozhovoril o tom, koľko platí na svojho syna a pritom ho vidí len raz za rok.

„Jasné, jasné," horlivo prikývol Jacoby. „Bol to čudák."

„To ste už spomínali. Čo presne myslíte pod tým, že bol čudák?"

Jacoby sa poškrabal po brade a dlho hľadal správne slová. „Viete, on niečo určite bral. Chodil preč skoro ráno a keď sa vracal, mal zakalený pohľad a rozprával sa sám so sebou."

„O čom zvykol hovoriť?"

„Veľmi som tomu nikdy nevenoval pozornosť," pripustil Jacoby. „Bol to proste čudný sused, no nikdy nerobil problémy, tak ho akosi nikto neriešil."

„Zvykli ste sa s ním rozprávať?"

„Veľmi nie," pokrútil hlavou. „No možno pred mesiacom sme sa stretli v obchode a spýtal sa ma, či neviem, ktoré víno by sa hodilo na schôdzku so ženou. Odporučil som mu nejaké červené, už si presne nepamätám, poďakoval mi a išiel si svojou cestou."

„Takže mal ženskú známosť," podotkla Phoenix.

„Možno. Nikdy som ho nevidel prichádzať sem so ženou. Jedine žeby sa stretávali u nej."

„A to je čudné?"

„Možno nie," pripustil.

Phoenix cítila nedôverčivosť v jeho hlase, preto čakal, či sa o tom rozhovorí. Nakoniec sa dočkala len povzdychu a zavrtenia hlavou. „Prečo by ho niekto zabíjal?"

„Na to sa snažíme prísť aj my. No ide o vraždu človeka z iného štátu, ktorý tu nemá rodinu a my o ňom nevieme nič. Doteraz sme nepoznali ani jeho identitu. Preto sa vyšetrovanie nehýbe."

Jacoby prikývol. „Nateraz je to všetko," uzavrela debatu Phoenix. „Ja, alebo niekto z mojich kolegov, vás ešte určite kontaktuje."

*****

Siri sedela v kancelárii a pohľadom visela na tom čudesnom strome, ktorý zakrýval veľkú časť okna. Ešte stále jej plne nedochádzalo, že zas stretla Aksela. A že to bolo za takýchto podmienok.

Keď si dávala prihlášku na policajnú akadémiu, váhala iba kvôli jednej veci. Nikdy sa nechcela ocitnúť v situácii, žeby musela riešiť vraždu niekoho, koho pozná. Výchovný poradca ju ubezpečoval v tom, že možnosť toho je veľmi maličká. A teraz, ešte ani nebola policajtkou, už sa stretla s prípadom, kde bola obeť jej známym.

Aksela nepoznala dosť dobre na to, aby to mohla brať nejako viac osobne, no aj tak to bolo čudné. Doteraz si ho vedela len matne vybaviť ako chlapca, s ktorým chodila do triedy rok. On zvykával sedieť v zadnej lavici s kapucňou na hlave a veľakrát neprehovoril. Bol to samostatný vlk triedy, ktorý nikomu nechýbal, keď sa na ďalší rok nedostavil.

Steeve ju sledoval spoza svojho stola, ale Siri tomu nevenovala dostatočnú pozornosť. Snažila sa rozpamätať na Aksela. Zrazu si ho chcela zapamätať na základe niečoho výnimočného. No v jej spomienkach ostával len chlapcom zo zadnej lavice.

Ani si nevšimla, že Steeve sa posadil na jej stôl a prehovoril k nej. „Čože?" spýtala sa, keď sa vrátila späť do reality.

„Povedal som len, že je mi ľúto, čo sa stalo. Viem, že to nie je ľahké."

Siri pokrútila hlavou. „Ja som ho v podstate nepoznala," podotkla. „Zrejme som sa s ním nikdy v živote ani nepustila do reči. Len je to čudné. Nechcem naňho spomínať ako na mŕtvolu."

„Tak ako?" Nadvihol Steeve obočie.

„Ako na chlapca zo zadnej lavice s kapucňou na hlave," pousmiala sa Siri. „Na nič iné si ohľadne neho nepamätám."

*****

Neal sedel vo svojom kresle, tvár si držal v dlaniach a opakovane krútil hlavou. Francúzsko?! To sa jeho sestra už načisto pomiatla?

„Cass," zamrmlal a odmietal sa pozrieť do tváre svojej sestry.

„Žiadne Cass," varovala ho a nemusel sa na ňu pozerať, aby vedel, že má vystretý ukazovák a miery ním naňho. „Neprišla som prosiť o tvoj názor, Neal. Prišla som ti to oznámiť a rozlúčiť sa."

„Bože, sestrička.." Cass bola jeho o dva roky mladšia sestra. Vždy ju miloval celým svojim srdcom a nikto z rodiny pre neho neznamenal toľko ako ona.

Nechcel odísť ani len z New Yorku a to práve kvôli nej. Nechce ju stratiť. A ona sa s ním prišla rozlúčiť, pretože cestuje do iného štátu. Na iný kontinent.

Pocítil, ako Cass položila svoju ruku na jeho plece a on už musel zdvihnúť hlavu. Jeho sestra bola vždy krásna. Mala hlboké modré oči kypiace múdrosťou a veselosťou. No a jej kučeravé blond vlasy tiež ťahali pozornosť na niekoľko metrov. Ak teda nebola práve vedľa svojho manžela. Neal ten fakt ešte stále nevedel spracovať.

So sestrou si toho prešli veľa. Aj ako malé deti, keď im umrela mama, alebo ako dospelí. Napríklad keď sa na Neala rútil nával povinností a pozornosti po tom, čo objasnili prípad sériového vraha.

„No tak, Neal," usmiala sa naňho a on musel uznať, že s malým tehotenským bruškom jej to skutočne pristalo. „Veď to nie je koniec sveta."

„Jednoducho nechcem, aby si odo mňa bola tak ďaleko," povzdychol si. „Čo ak sa niečo stane? Alebo ak ťa ten tvoj manekýn nasere?"

Cass sa úprimne rozosmiala. „Robí to preventívne každý deň. Vieš, vytvorila som si takú teóriu." Sadla si na okraj jeho stola a zastokla si pramene vlasov za ucho. „Ak dvaja ľudia na seba preventívne kričia a hádajú sa, potom ich až tak nezloží, keď sa pochytia aj na niečom závažnejšom. Lebo keď si zvyknutý na to, že na teba ten druhý raz za čas zvýši hlas, neprekvapí ťa to."

„Si šialená," povedal jej Neal a ona len mykla plecom. „Si si istá, že sa tam chceš presťahovať?"

„Neal," káravo na neho pozrela. „Je to môj sen už od mojich piatich rokov. A on sa mi ho rozhodol splniť."

Neal si povzdychol. Bola to pravda. Cassandra vždy snila o domčeku na Francúzskom vidieku. „Už máte vybavené bývanie?"

Prikývla. „Dom už čaká len a len na nás."

„Mohli ste si ho aspoň pozrieť predtým, než ho kúpite," podotkol.

„Veď sa pozrieme. A až potom podpíšeme všetky tie papiere."

„Si tehotná," pripomenul jej to Neal. „Vážne do toho chceš ísť teraz?"

„Radšej teraz ako o pár mesiacov, kedy to bude už ťažšie. Alebo ako s malým dieťaťom, o ktoré sa treba starať. Bol to môj nápad, ísť teraz. Skylar ma do ničoho nenútil."

Jasné, jasné, Skylar, ten anjelik, preblyslo mu hlavou. Na toho chalana toho vedel toľko, že ak by chcel, Neal by ho vedel dostať do väzenia do konca života. To však Cass urobiť nemohol. Navyše, ten chlap hoci robil, čo robil, veľmi ochotne s tým prestal. Istým spôsobom mu bol Neal dlžný. A za to ho nenávidel ešte viac, ako za všetko ostatné.

„Kedy odchádzate?" spýtal sa porazenecky.

„O dva týždne." Až?

„Tak to so mnou budeš tráviť všetok možný aj nemožný čas, sestrička," povedal Neal troška upokojený faktom, že má na svoju sestru ešte zopár dní. Bol pripravený využiť to.

Cass sa zasmiala. „Ja viem, braček." A rozstrapatila mu vlasy. Neznášal to. Ale jej úsmev mu to vynahradzoval. Ako len on miloval svoju sestru.

 Po týždni konečne nová časť! :D nevedela som, ako to zakomponovať, aby mi sté veci časovo sedeli, tak som si radšej počkala, kým ma osvieti :D