HEART QUEEN ✔

40.│Starý prípad

Phoenix sedela v krásnej obývačke Rudolfa Langa. Nepáčilo sa jej, že Rudolf si ju sem posadil, doniesol jej kávu a stratil sa na ulici s tým, že hneď bude späť a všetko jej vysvetlí.

Bol nervózny už od včerajška a dnes mu to len prerástlo cez hlavu. Phoenix odložila šálku bokom a pozrela sa von cez okno. Po Rudolfovi nebolo ani stopy. Prešla ku schodisku a zahľadela sa nadol, následne nahor. Neušlo jej, že je tu viac poschodí, než si prvotne myslela.

Obývačka a kuchyňa boli na prvom, prízemie bola len rozľahlá chodba a schodisko, na druhom bývala Phoenix a Rudolf mal spálňu tiež tam. No existovalo ešte jedno poschodie, zrejme povala a to miesto momentálne lákalo Phoenix viac, než čokoľvek iné.

Ladným krokom prebehla po točitom schodisku a dostala sa na oné poschodie, z ktorého sa nakoniec skutočne vykľula povala. No bola iná, než to Phoenix čakala.

Predpokladala, že pôjde o zatuchnutú miestnosť, preplnenú a plnú prachu. Nič také ju nečakalo.

Povala bola krásne zariadená a jednu stenu pokrývali veľké okná. Dnu prenikalo svetlo a prečesávalo miestnosť. Stáli tu stoličky, stoly, všetko z vrcholne prepracovaného kovu. Podlaha bola zo starých parkiet, ktoré občas zaškrípali, no vyzerali tak správne rustikálne, hodili sa k miestnosti ako k celku. Pozrela sa nad seba, kde visela krásna kryštálová lampa. Celé to bolo svojim spôsobom maximálne čarovné.

Phoenix sa otočila na päte a následne podišla k oknu a končekmi prstov sa dotkla teplého skla. „Páči sa ti tu?" ozval sa hlas spoza nej.

„Je to tu ako v rozprávke," odvetila Phoenix a neodtrhla pohľad od výhľadu na Bordeaux. Už z okna svojej izby videla krásy mesta, ale toto bolo prinajmenšom dvakrát také úžasné.

„Aj ja to tu mám rád," podišiel k nej Rudolf a rukami sa oprel o nízku parapetu. „Tu je človek nad všetkým."

„Čo sa deje?" spýtala sa Phoenix, ale neodtŕhala pohľad od panorámy mesta.

„Veľa vecí," zamrmlal jej strýko a prešiel si po tvári.

„Povieš mi to?"

„Rozmýšľam ako."

„Úplne jednoducho," posmelila ho Phoenix. „Ak ide o to, že zavadziam alebo tak..."

„Non, non!" prerušil ju Rudolf tak prudko, až zabudol na angličtinu. „Kdeže, Phoenix." Okrútil hlavou prudko. „Nejde o teba."

„Tak potom? Môžeš mi to povedať?"

„Môžem, nemôžem, musím," povzdychol si starý pán. „Ide o to, že budem musieť odcestovať."

„Aha." Phoenix našpúlila pery. Nebola si istá akoby mala reagovať. „Nuž, ak je to potrebné, tak je to potrebné."

„Nemysli si, že chcem z toho len vycúvať," ohradil sa Rudolf. „Ale mám isté súdne problémy a..."

„Aké?" Phoenix vedela, že teraz z nej už oveľa väčšmi hovorí detektívka ako obyčajný človek na dovolenke. „Možno by som mohla pomôcť."

Zdalo sa, že Rudolf nad jej návrhom uvažuje, no nakoniec pokrútil hlavou. „Je to minulosť môjho biologického otca, Phoenix. Nechcem ťa ťahať do takých vecí."

„Rudolf, mám na krku strašne veľa sračiek. Nech ide už o čokoľvek, šibnutého vraha Snehulienky to ani tak neprekoná."

Rudolf poklopkal topánkou o podlahu. „Možno sa mýliš."

Phoenix mala chvíľu pocit, že preháňa, ale jeho smrteľne vážny výraz jej na pokoji nepridal. „Povieš mi o tom?"

„To nie je rozprávka na dobrú noc, Phoenix."

„Ale je len obed," podotkla. „Navyše, ja poznám aj tú najmilšiu rozprávku v tmavom svetle. Ublížiť mi to nemôže."

Rudolf si povzdychol a podišiel k stoličke, na ktorú sa posadil. Phoenix sa posadila na vedľajšiu a kým on hľadel von oknom, Phoenix skúmala jeho tvár. Svaly mal napäté, pohľad vážny, oči smutné.

„Môj otec sa volal rovnako ako ja. Rudolf a zhodou okolností aj Lang, presne ako muž, ktorého si po druhé vzala moja matka, tvoja starká. Hlúpa zhoda náhod, nemyslíš? Akurát je iná výslovnosť, ale to človeku z papierov nedôjde. No ide o to, milá Phoenix, že môj otec dal postaviť jednu budovu v rumunských lesoch. Pred tým, čo sa stratil, tú budovu prepísal na nového majiteľa, ale tie papiere sa jednoducho vyparili. Podľa všetkého teda tá budova stále patrí môjmu otcovi, Rudolfovi Langovi. Darmo úrady presviedčam, že nejde o mňa. Vraj sa ani tak nevedia skontaktovať s mojim akožeotcom, a tak ako jeho jedinému synovi patrí budova mne."

„Rozumiem." Phoenix sa s podobným prípadom stretla ešte na škole. „Ale nechápem. Prečo je také dôležité, koho je tá budova?"

Rudolf sa zhlboka nadýchol. „Lebo to nie je ten taká hocijaká budova, Phoenix. Z tej budovy nový majiteľ vytvoril dievčenskú školu. Zavreli ju po tom, čo sa tam odohral krvavý masaker. Zomrel takmer každý."

„Čo sa stalo?"

Rudolf pokrčil zronenými plecami. Vyzeral, akoby nosil na chrbte záťaž celej oblohy. „Doteraz sa to nezistilo. Spustil sa poplach a keď dorazila polícia, všetci ležali v krvi na zemi. Učiteľky, kuchárky a všetci dospelí boli buď podrezaní, alebo ubití na smrť panvicami. Dievčatá tiež. Myslím, že až na nejaké dve. A ak viem správne, jedna v nemocnici podľahla zraneniam."

„A čo tá jedna?"

„Podľa policajtov bola natoľko otrasená, že z nej týždne nedostali ani slovo. A potom vravela, že si nepamätá. Lekári potvrdili, že mala rany na hlave a aj menší otras mozgu. Mohlo jej to vypadnúť."

„A čo s tým máš ty?"

„Podľa všetkého šlo o zlyhanie zo strany vedenia. A keďže ja som jediný, na koho v tomto smere dočiahnu, chcú to na mňa našiť. Preto potrebujem ísť do Rumunska a nájsť niečo, čoby dokázalo, že s tým nemám nič spoločné. Inak skončím na staré kolená v rumunskom väzení."

„Nakedy máš byť v Rumunsku?"

„Už zajtra," zašomral Rudolf. „Je mi to ľúto, Phoenix."

„Nič to," mávla rukou Phoenix a postavila sa. „Kedy vyrážame?"

Rudolf za ňou sa skoro zadusil na vzduchu. „Čože?"

„Ak chceš niečo nájsť, potrebuješ človeka, ktorý sa v tom vyzná. Kto by sa hodil väčšmi než detektívka?"

„Nemôžem od teba chcieť, aby si..."

„Ale ty predsa nič nechceš," prerušila ho. „Ja ti to ponúkam. Naozaj by sa mi nepáčil pocit, že si vo väzení."

„Takže... pôjdeš so mnou do Rumunska?"

„Samozrejme."

Phoenix mala pocit, že sa jej obrana kompletne zosypala. Prišla sem, aby unikla šialeným vrahom a krvavým prípadom. Ani nie po troch dňoch sa však vrhá na druhý koniec Európy, aby sa hrabala v niečom, do čoho ju nič nie je. Neal z nej vytrasie dušu až to zistí.

Napriek tomu sa obrátila k Rudolfovi s úsmevom. Potrebovala presne toto. Zapáliť sa pre iný prípad. Rovnako ako fénix potrebuje zhorieť, aby mohol začať odznova. A tento starý prípad bola zápalka, ktorý jej chytil perie a rozšíril sa po celom tele.