Ráno ma zobudil budík. Ten sprostý vinález z roku 10 000 pred kristom. Zaklapla som ho hneď ako to šlo. Väčšinou zobudil pólku ulice. Prezliekla som sa a do dverí mi nakukla mama.
"Loren. Ja... ja prepáč mi za tú hádku včera dole mrzí ma to." Spojila pery a pozerala na mňa.
"Keď ťa to mrzí tak mňa nie." Odsekla som. Už ma nebavilo stále jej odpúšťať jej chybu. Zmenila sa a ja jej nemienim byť pokusná krisa.
"Uhni musím ísť." Srčila som do nej a zišla dole schodmi. Mame začali tiecť slzi a skrčila sa. Ja som si zbrala peňaženku a buchla dverami tak poriadne nech to počuje aj hluchý.
Celú cestu som sa pozetala do zeme. Nemala som tušenie prečo sa cítim tak zle.
Prišla som do školy a sadla som si do poslednej lavice.
"Prečo zasa meškáš Newtnová?" Pozrela na mňa prísne učiteľka chémie.
Nič som jej neodpovedala a napísala si ospravedlnenku a dala tam mamin podpis. Len prižmúrila oči a rukou mi naznačila že si mám ísť okamžite sadnúť. Celý čas som nič nerobila. Dokonca ani na angličtine čo je moja obľúbená hodina.
***
Išla som na hip hop. Tam som si vždy oddýchla. Prišla som do šatne a začala sa prezliekať. Vedľa mňa sedela moja kamoška Radka. Vždy sme si rozumeli. Prišli sme do triedy a vošla trénerka a za ňou nijaký chlapec. Mohol mať okolo osemnásť. Všetkým smiech stíchol a ja som asi nebola jedinaá kdo na neho pozeral. Slabo sa na nás usmial. Dievčatá sa usmiali späť a chlapci stáli ako obarený.
"Tak dáme si rozcvičku." Usmiala sa trénerka a mrkla na nás. Všeci sme vstali a dali sa na naše pozície. Bola som úplne vpredu. Asi preto lebo som najlepšia.
Začala hudba a ja som začala tancovať. Kútikom oka som cez rozpustené vlasi pozerala na toho nového chalana. Myslela som si že je začiatočník ale pomýlila som sa. Tancoval skvele. Pozrel sa na mňa a usmial sa. Hneď som odvrátila zrak.
Hanbila som sa. Bol pekný. Veľké lícne kosti, mal pekný účes a peknú postavu. Rozplývala som sa.
Ježiš čo to trepem. Mala by som sa ovládať.
Mala som taký divný pocit s toho chalana. Stále na mňa pozeral. Aj keď som na neho nepozerala cítila som jeho pohľad na sebe. Rozhodne som nečakala že sa bude pozerať na mňa alebo naniekoho iného ale on bol iný.
Zasa nová časť. (Dnes už druhá). Sľúbila som vám že sa v nej dozviete niečo viac. Je síce krátka ale snáď ma nezabijete😨. Snažím sa na tom.
YOU ARE READING
Hip hop
RandomVolám sa Loren McGray a mám pätnásť rokov. Chodím na hip hop a zaľúbila som sa do nového chalana čo tam začal chodiť. Zistila som že to bude divné keď sa mi v skrinke zo školy začali objavovať ruže a lístočky. Musíme ísť na súťaž a mne sa stane úraz...
