Hip hop

6. Alex

Zasa sa môj deň musí začínať tým sprostým debilným drnčiacim vynálezom? Asi áno. Bez neho to predsa nie je môj deň.

Dnes bola celkom zima. Celý deň pršalo. Odpor. Nemám to rada, stále zmoknem. Nechcela som ísť Radku žobrať o dáždnik, takže keď som prišla na hip hop zo mňa kvapkala voda. Rýchlo som sa prezliekla do svojho teplého a čistého dresu.

Keď som vošla do triedy, všeci tam už boli. Nemala som problém s tým čo si budú myslieť o tom že som prvý raz prišla posledná. Sadla som si k Radke.

"Prepáč mi za ten včerajšok." Pošepla som jej.

"Nevadí." Usmiala sa. Nakoniec som rada že mám takú dobrú kamošku ako je Radka. Vždy mi odpustí. Nie ako ja mame.

"Ďakujem." Zasmiala som sa. "Môžem s tebou hovoriť v šatni? Nikdo tam nie je." Potiahla som ju za ruku. Ona sa postavila a šla za mnou.

"Čo je?" Opýtala sa keď som zavrela dvere.

"Chcela som ti to povedať skôr. Ale bála som sa." Usmiala som sa.

"Tajomstvo?" Zasmiala sa.

"Presne tak." Zamyslela som sa.

"Tak? No povedz." Dobiedzala.

"Ok. Takže, niekdo mi v skrinke zo školy nechal ružičku a lístok kde bolo napísané láska pre teba z pusinkou." Pošepkala som jej. Nemala som v pláne jej to povedať. Ale je to moja kamoška a hovoríme si všetko.

Keď sme vošli do triedy, všetci sa usmuevali. Neviem o čo im ide. Začala hudba a ja som sa zasa pozerala na toho nového chlapca. Pozeral sa na mňa ake nevšimol si že ja pozerám na neho. Potom sa poztel na svoje topánky a usmial sa tými jeho dokonalými zubmi. Neviem prečo ale priťahuje ma.

Bože prečo som taká divná? Prečo?

"Tak." Ozvala sa trénerka. Všeci sme stíchli. "O pár mesiacov, bude súťaž. Chcem aby ste si pripravili tanec po dvoch." Usmiala sa. Hneď sme sa s Radkou na seba pozreli. "Avšak... je tu zlá správa pre vás. Budete tancovať chlapec z dievčaťom." Pozrela na nás. Chlapci nič nehovorili a dievčatá pozerali s otvorenými ústami.

Trénerka nič viac nehovorila len nám pustila hudbu.

"To nie je možné." Protestovala Radka v šatni. "Prečo by som mala tancovať so sprostými chalanmi?" Zamračila sa. Ani som nekomentovala. Vedela som veľmi dobre že trénerka dala rozkaz.
***
Keď radka odišla domov ja som ostala sedieť na chodbe a čmárala si perom po rukách. Zrazu si ku mne niekdo sadol. Strhla som sa. Bol to zasa on.

"Ahoj." Usmial sa. "Čo tu robíš?" Pozrel na moje ruky.

"Ahoj. Kreslím ružu." Usmiala som sa a dala si dole rukáv aby mi zakril otrasnú čmáranicu.

"Nechceš niekam ísť?" Opýtal sa. Pripadal mi ako s tých filmov kde krásny chlapci unášajú dievčatá. Zasmiala som sa sama pre seba. Nevizeral na to.

"Ja neviem. Chcela som ísť domov." Odvrátila som zrak. Ale bolo to pre mňa ťažké odtrhnúť zrak od tej dokonalosti.

"Len na chvíľu." Žmurkol na mňa. Usmiala som sa a pozerala si na topánky.

"Tak... tak dobre." Vstala som z gauča a on ma zobral za ruku. "Chodíš na hip hop dlho?" Vyzvedala som.

"Ani nie. Čo ty?" Pozrel na mňa.

"Osem rokov." Povedala som po tichu.

"Fúha." Zasmial sa.

"Čo sa smeješ?" Rozosmiala som sa aj ja. Bol milí. "Vieš, ja príde mi to hlúpe ale ani neviem ako sa voláš." Usmiala som sa na neho.

"Alex." Pozrel na mňa. Zasmiala som sa. Len tak na mňa pozrel a o chvíľu sa smial aj on.

Oprela som si čelo o jeho hruď a mala dom pocit že mi s toho smiechu potečú slzy. Potom ma obial a ja som mala dobrý pocit. Akoby som bola do neho zbláznená. A možno to tak je.

Ďalšia časť. Dúfam že sa páčila. Myslím že už asi viete čo bude nasledovať. Kdo jej dal ružičku? Snáď sa to dozviete😄. Čítajte ďalej.