Áno. Presne som to vedela. Zobudila som sa v nemocničnej izbe z hadičkami v nose (a samozrejme aj na rukách), a metrovou sádrou na nohe. Sakra! Čo sa to stalo? Predchádzala som očami po izbe a zastala na jednom bode. Alex.
"Čo tu robíš?" Opýtala som sa celá zmätená.
"Láska ty si sa prebudila." Dal mi dlhú pusu. Páni. Prvý krát ma nazval láska.
"Áno, čo sa stalo?" Opýtala som sa zasa.
"Za všetko môže Lisa. Večer som ju videl." Len som prikývla. Bola som zničená.
***
"Zlomená noha, zlomenina na pravej kosti, pomliaždeniny, jedno zlomené rebro a pár modrín." Povedal doktor keď prečítal všetko z tej svojej tabuľky. Len som nemo prikývla a odišiel. Ach jaj. Som vážne v koncoch. Ako mám s týmto tancovať? Ktovie, či neskončím na vozíčku. Posedné dni som si čítala dosť divné citáty;
Nič sa ti nedarí? Nič ti nejde?
Sadni si na diaľnicu, veď ono ťa to prejde...
No, fakt mi nič nejde, a rada by som si sadla na diaľnicu, ale, nemôžem.
Láska je slepá.. tak prečo jej nedať okuliare?
Dosť som nad tým premýšľala...
Takto som pozerala z okna posledný pár týždňov. Pripojená k hadičkám a pípaním stroja ktorí naznačoval, že ešte žijem.
***
...o dve týždne neskôr...
Sedela som na poliklinike plná šťastia. Konečne nemusím jesť ten rožok z karičkou a tie magľaize čo mi tu dávajú. Môžem chodiť aj tancovať, ale mám veľa čo dobiehať, už dlho som netancovala. Vo dverách sa zjavil Alex, ocko a Maya. Utekala som tam ako svetlo a skočila im do náručia. Už sa mi nič také nestane. NIČ, NIKDY.
Fajn. Viem že ste očakávali dlhšiu nemocnicu ale nechcela som to naťahovať a v nemocnici je predsa len nuda tak som to urobila najrýchlejšie ako sa dá. Aspoň je preč a Loren môže žiť ďalej svoj život💜.
YOU ARE READING
Hip hop
RandomVolám sa Loren McGray a mám pätnásť rokov. Chodím na hip hop a zaľúbila som sa do nového chalana čo tam začal chodiť. Zistila som že to bude divné keď sa mi v skrinke zo školy začali objavovať ruže a lístočky. Musíme ísť na súťaž a mne sa stane úraz...
