"Ahoj Tami, bože ako sa máš?" Opýtala som sa. Bože, tak dlho som nepočula jej hlas. Odsťahovali sa. A to len kôli jej rodičom.
"Hrozne fajn! Neuveríš! Práve stojím pred našou starou bytovkou! Som v meste. Zasa sa môžme stretnúť a byť naj kamarádky ako pred tým. Poď von! Noták." Skoro som onemela. Ona je v meste?
"No jasné že idem, kde sa stretneme?" Horela som nedočkavosťou, dala hlas na reprak a navliekla na seba boyfriendy a bomberku.
(Dúfam že viete, čo je to bombera. Ak nie, tak je to taká budička).
"Hm, stretneme sa na našom mieste, už roky som tam nebola." Povedala rázne. Ešte chvíľu sme sa porozprávali a potom som už vyrazila z domu. No, nie z môjho, z Alexovho, ale beriem to, ako by to bol môj nový lepší domov.
Prišla som k mostu a preliezla ho. Pevne som sa držala zábradlia aby som nahodou nespadla do vody. Keď som za dostala na zem preskočila som plot, (ktorí je asi dva a pol metre vysoký tak žeto bolo ťažké) a konečne som bola na našom mieste. Ešte chvíľu som tu čakala a potom som započula buchot tenisiek. Zrazu ku mne zaskočila Tami a spadla na zadok. Potom sa začala neuveriteľne smiať. Pochopila som, že sa ma zľakla a preto spadla.
Onedlho som sa začala smiať aj ja a obiala som ju. Ani som ju nespoznávala. Vlasy mala nafarbené na bielo a mala tmavý červený rúž. Úplne zmenila štýl obliekania a všetko ostatné.
"Waw. Si úplne iná." Udivila som sa keď sa postavila na nohy.
"V živote prichádzajú zmeny." Povedala.
"Áno to prichádzajú. Ako ja a Alex." Ehm. Oops. Trocha som sa preriekla.
"Kdo?" Opýtala sa ma so žiarivým pohľadom ktorí naznačoval: ale noták, odpovedz. Že ty si si niekoho našla.
"Hm, no... ja a Alex."
"To je úžasné! Ty si si niekoho konečne našla?" Obiala ma tak silno že som skoro prišla o kyslík čo som mala v pľúcach.
"E-ehm, á-á-áno." Hovorila som hrozne sekavo lebo ma stále stískala. Bála som sa, že mi vytečú vnútornosti.
"Úžasné, aj ja. Je tu so mnou. Bývam s ním a..."
"Aj ja bývam s Alexom. Mama ma zbila tak som stretla jeho a teraz u neho bývam."
"Super, niekedy ma zoznámiš.." bŕ-bŕ-bŕ... pomalšie. Ja zoznamovať ju s Alexom? NIKDY!!! Prebrala by mi ho!
"Ehm, no, pokúsim sa." Začala som. "Neurobíme si z niekoho prču cez telefón?" Opýtala som sa.
"Z Alexa? Mám nápad! Daj jeho číslo, vymažem ho, ale niečo ma napadlo. Niečo čo mu poviem." Nakoniec som jej to číslo dala a ona zazvonila.
"Haló?" Ozval sa Alex. Tami sa na mňa uškrnula a začala rozhovor.
"Haló, dobrí deň, gavarite pa rusky? Ja som totyž Vlado z Ruska." Zasmiala som sa.
"Čo?" Rozrehotal sa Alex.
"No, som Vlado z Ruska a som na severnom pole, nevieš mi poslať teplaky? Je mi tu zima." Pokračovala a tentoraz som vybuchla smiechom.
"Ehm, nijaké pošlem ak nájdem." Zasmial sa. "Ale nepoznám ťa."
"Šak sa na mňa nepamätaš? Chodil som s tebou do školky ale ja som prepadol." Usmiala sa na mňa a ja som sa rehotala tak, že som skoro spadla cez zábradlie.
"Aha ok. Diki za info nijaké pošlem." Zasmial sa a naraz zložili. Tami sa teraz hrozne smiala a ja som začínala mať pocit že to všetko bude ako kedysi.
Páči sa vám táto časť? Inak tento "prank" čo robili na Alexa som ja robila Alexovi a kamarátovi v skutočnom živote. Odslova doslova som vám to tu dala tak dúfam, že sa vám to páčilo. Sú tie slová bez dĺžňov preto, lebo sú hovorené tvrdo aby ste vedeli. No tak, ďakujem že ste pochopili. Šupla som vám tu rovno tri časti aby vám to nebolo ľúto.
YOU ARE READING
Hip hop
RandomVolám sa Loren McGray a mám pätnásť rokov. Chodím na hip hop a zaľúbila som sa do nového chalana čo tam začal chodiť. Zistila som že to bude divné keď sa mi v skrinke zo školy začali objavovať ruže a lístočky. Musíme ísť na súťaž a mne sa stane úraz...