Hip hop

32. policajná stanica

"Áno? A prečo nie?" Hodila som na neho škaredý pohľad.

"Nedovolím ti to. Ničia ma tvoje vlastnosti. Krása, či to ako sa správaš? Priťahuješ ma." Prisunul sa ku mne.

"Si hnusný úchyl, a ja, ťa nepoznám, a ani neviem, skade vieš moje meno." Zavrčala som, a odsotila mu ruku. Tentokrát ma chytil za pás a donútil ma pozrieť mu do očí.

"Neviem na teba prestať myslieť."

"Prestaň!" Zakričala som, keď sa ku mne približoval. Nebolo úniku. Povedala som si, buď teraz, alebo na znásilní na ulici. Rozohnala som sa nohou, a trafila ho priamo do rozkroku. Zaskučal a pustil ma. Vtedy som začala utekať ako som len vládala. Keď som pozrela na mobil, bolo 01:52. Ach jaj. Nemôžem byť von.

Rozutekala som sa tmavou uličkou keď som za sebou započula sirény. Zastalo pri mne policajné auto a z neho vystúpil poliš.

"Kde ideš slečinka?" Opýtal sa a postavil oproti mne. Musela som zakloniť hlavu aby som ho videla.

"A čo sa staráš ty debil?" Odvrkla som.

"Ako prosím?!" Zavrčal.

"Si hluchý ty blbec? Načo sa ru s tebou vlastne vybavujem? Pekný večer." Chcela som odísť ale chytil ma za ruku a zastavil ma.

"Áno pekný večer. Strávime ho spolu na policajnej stanici." Nasadil mi púta a hodil na zadné sedadlá.
***
"Meno!" Zvolal policajt vo vypočúvacej miestnosti či ako sa to volá.

"Loren McGray."

"Občiansky!" Zakričal.

"Nemám." Zhlboka som sa nadýchla a urobila bublinu zo žuvačky ktorú som celí čas mala v ústach.

"Pokuta 154$ za to, že dieťa bez občianskeho chodí v noci von! A prestaňte žuvať tú žuvačku čo máte v ústach." Páči sa mi, ako mi vyká. Už som sa začala obávať.

"Hm, super." Odsekla som.

"Na tom nie je nič super slečna!" Zakričal ešte hlasnejšie ako pred tým.

"Počúvajte, musím ísť domov, tak ma pustite vy kretén." Bola som drzá ale čo už no?

"Ako sa volajú rodičia?" Dvihok obočie.

"Nemám rodičov.." zaklamala som.

"Takže detský domov." Zapísal si do notesa.

"Nie! Bývam u priateľa." Objasnila som mu.

"Ste neplnoletá, nemôžete." Pokrútil hlavou.

"Môžem mu zavolať?" Opytala som sa neisto.

"A komu?" Hovoril a išla z neho agresivita.

"Priateľovi." Zašepkala som.

"V poriadku." Odvetil a podal mi môj mobil.

Prikývla som a vytočila Alexove číslo. Mala som od neho asi dvadsať zmeškaných hovorov.

"Láska si to ty? Bál som sa o teba." Začal.

"Som na policajnej stanici, príď po mňa prosím." Na chvíľu nič nehovoril a potom zrušil. Obávala som sa či sa náhodou nenaštval, ale keď sa otvorili dvere a v nich stál Alex, tak som si vydýchla. Vyskočila som zo stoličky akoby som si sadla na ihli a skočila Alexovi do náruče.

"Toto je policajná stanica, a nie škôlka." Prerušil náš pekný moment policajt. Škaredo som sa na neho pozrela. Alex k nemu pristúpil a spustil.

"Drž hubu ty vyjeb................." zapchala som si uši ale aj tak som vedela čo chce povedať. Keď som si dala prsty z uší som počula iba "ko....." zasa som si zapchala uši. Nadával akoby ma ten policajt znásilnil na stole.

Alex s policajtom sa nakoniec prestali hádať (moja zásluha) a všetko si vysvetlili. Alex ma potom vzal domov a pozreli sme si nijaký film. Neviem ani aký pustil. Bol to nejaký horror no mňa ten film nezaujímal. Mňa zaujímal len on... Alex.

Táto časť bola k smrti nudná ja viem😪. Nemusíte mi to hovoriť, či písať ja si to UVEDOMUJEM! JA! Chápete to? JA si UVEDOMUJEM veci! No nič, bože Zoja, nebuď z toho tak nadšená. Dúfam že sa vám to aj napriek tej nutnosti páčilo, a že Hip hop budete ďalej čítať a dotiahnete to so mnou až do konca❤.