Šla som domov. Ani neviem prečo ale naštvala som sa. Nechápem prečo. Lebo mi klamal? Myslel že to nepochopím? Neviem.
Prečo nechcem sama sebe priznať že som do neho blázon. Mala by som.
Ach bože. Prečo sa vkastne hnevám na tak dokonalého chlapca? Nemôžem. Nedokážem.
Po dlhej dobe rozmýšľania som usúdila že na neho nebudem nahnevaná. Nie je to fér.
Sú štyri hidiny ráno a ua sa poflakujem na ulici.
"Čo som to urobila?" Kričala som na celú ulicu a čupla si. Dala.som si kolená ku tvári a mala slzy na krajíčku. Po tele mi stekali kvapky a mala som premočené topánky. Zrazu ma niekto chytil za radmeno a ja som sa strhlantak že som spadla na zadok. Ťahala som sa preč a snažila sa postaviť keď som začula moje meno. Otočila som hlavu a pozrela sa cez rameno. Bol to Alex.
Postavila som sa a utrela si zmočenú tvár do rukáva. Otočila som sa a chcela utekať preč ale Alex mi zovrel moju dlaň.
"Nechaj ma! Vypadni! Nechcem ťa ani vidieť!" Rozplakala som sa a on mi pustil ruku. Spadla som na zem a dala si tvár do dlaní. Po tvári mi stekajú slzy a po celpm tele mi steká voda.
Zacítila som na svojom tele niekoho ruky a ja som stuhla. Alex ma oblímal.
"Prepáč." Pošepkal mi do ucha. Bol taký pekný. Pevne som sa mu hodila okolo krku a plakala mu na ramene.
Cítila som že sa usmieval. Začala som sa smiať aj plakať.
"Ak... ako... si ma... našiel?" Koktala som cez svoje vzdychy z fňukania.
"Keď si sa na mňa naštvala, nemohol som neísť." Pozrel sa mi do očí a ja som sa v tej modrej farbe utápala. Mal krásne modré oči.
"Ďakujem." Nadýchla som sa a chcela mu povedať že za všetko môžem ja no on mi priložil prst na ústa a ja som onemela. Je to... proste chodiaca dokonalosť. Pozerala som na neho a pritom mi chytil obe ruky, vstal a dvihol ma. Oprela som sa o jeho vyšportovanú hruď a on ma chytil okolo pása.
"Nechceš ísť ku mne?" Opýtal sa po tichu. Pomali som prikývla a prepletala nohami. Skoro som ani nechodila. Alex bol asi moja jediná záchrana. Zobral ma na ruky a ja som sa mu olapila okolo krku.
Ahojte. Dneska nebola moc dlhá časť ale myslím že to prežijeme nie?
Je jasné že hej. Som rada že čítate a dúfam že sú časti už lepšie. Tiež, táto časť je na rýchlo takže si potom musíte počkať kým budem mať internet. Toto je posledný deň s internetom. Smutneeee. Sorry😥.
YOU ARE READING
Hip hop
RandomVolám sa Loren McGray a mám pätnásť rokov. Chodím na hip hop a zaľúbila som sa do nového chalana čo tam začal chodiť. Zistila som že to bude divné keď sa mi v skrinke zo školy začali objavovať ruže a lístočky. Musíme ísť na súťaž a mne sa stane úraz...