Hip hop

37. školský ples

Dnes večer som bola hrozne vystresovaná. Nič sa mi nedarilo, všetko sa mi kazilo. Pozerala som do zrkadala kde som stála v šatách od Mayi.

"Som v koncoch.." zaúpela som keď vošiel do kúpeľne Alex.

"Čo je?" Opýtal sa a upravil si kravatu.

"Nemám k nim topánky!" Sťažovala som sa.

"A čo tie lodičky?" Opýtal sa na moje čierne zamatové lodičky z Talianska.

"Tie som požičala Radke k jej žltým šatám.." sklonila som podráždene hlavu.

"Argh!" Zahučal Alex.

"To teda áno, a je to ešte horšie!" Skríkla som do zrkadla a zvalila sa na zadok do vane.

"Čo odo mňa stále chceš?! Ja nie som módny poradca!"

"Taktiež je to vidno.." obzrela som si ho. Tváril sa urazený. No teda! "Alex!" Povedala som otrávene "myslela som to zo srandy." Preložila som si ruky na hrudi a posnažila sa zdvihnúť z vane. Nepodarilo sa, takže som zasa spadla a Alex sa rozrehotal na celý svet.

Po pár minútach ma začal fakt štvať.

"Čo je ti také vtipné?" Zakričala som zúfalo a bojovala z vaňou, do ktorej som sama vliezla.

Alex sa stále chechtal a už som toho mala plné zuby.

"Tak mi pomôž!" Zrútila som sa do vane a snažila sa stále dostať von.

"Papa baby!" S úsmevom odišiel.

"Héj! Počkaj! Ja! Eh! Alex!" Kričala som ale marne. Nevrátil sa. Kretén.

Po asi piatich minútach sa vrátil ale nie aby mi pomohol. Zobral sprchu a pustil ľadovú vodu. Zapišťala som akoby ma uniesly a do chrbta zabodli nôž. Rýchlo som sa vymixlovala z vane. Alex sa rozosmial a vypol vodu. Naštvato som sa na neho rozbehla a vlepila mu facku. Chcela som ešte silnejšiu z druhej strany no zastavil ma krásnym bozkom.

Nemohla som odolať a tak som zatvorila oči a užívala si ten moment.

"Alééx, nebudeme stíhať.." šušlala som.

"A záleží ti na tom? Kôli dojmu prídeme až o hodinu neskôr." Zasmial sa a zasa sa niekam vybral. Ostala som tam sama. Asi po šiestich sekundách som sa spamätala.

"Počkaj čože?" Rýchlo som sa rozutekala za ním.

"Ples začína o siedmej však? No a aby sme urobili dojem prídeme o ôsmej." Usmial sa a nalial si do pohára koktail.

"Ahá.. nie stále nerozumiem."

"Tak začni chápať miláčik." Pohladkal ma po líci.

"Nevolaj ma miláčik..." prekrútila som očami.

"Pr..."

"Lebo to vravím, a nevypytuj sa."odbila som ho.

"Fajn." Pokrútil hlavou.
***
7:48

"Už by sme mali ísť keď to chceme stihnúť na ôsmu ako si chcel." Ťahala som ho za ruku.

"Pokoj, ešte máme čas.." snažil sa ma skľudniť.

"NIÉ! Nerozumieš! Žiadny čas nemáme! Mali sme tam byť pred trištvrte hodinou."

"Šak ok bože tie ženy." Pokrútil hlavou Alex.

"Len sa nesťažuj.."

"Ja sa nesťažujem doriti!" Vyletel na mňa.

"Počuj, nemusíš byť hneď výbušný, ja som ťa poslúchla tak ty teraz počúvni mňa dobre zlatko?" Snažila som sa to urovnať. Mlčal. V dome zavládlo hrobové ticho.

"Poďme." Chytil ma zrazu za ruku.

"Alex?" Opýtala som sa ho po ceste k jeho mame.

"Hm?" Odpovedal otázkou.

"Aká je vlastne tvoja mama?"

"Vopho. Obľúbi si ťa." Usmial sa.

"To som rada." Úsmev som opätovala. Zbytok cesty sme len pozerali na zapadajúce slnko a držali sa za ruky. Vyvolávalo to vo mne pocit slobody a lásky. Keď sme došli k Alexovej mame nemohla som skryť údiv.

Na to že mala okolo tritsaťšest rokov vyzerala na dvadsať. Krásne krivky jej odhaľovali výstrihy pri nohách a prsiach. Mala vyšportované telo a plné pery. Hnedé oči a tmavé vlasy. Bola jednoducho krásna.

"Tak decká ste pripravený?" Opýtala sa a zapla si pás v aute.

"Áno." Odpovedali sme a usmiali sa na seba.

"Tak dobre." Ptidala plyn a nemohla som uveriť.. v škole sme boli bohom siedmych minút. Ako sme vošli tak na nás pozeralo asi päť tisíc párov očí. O chvíľu si nás prestali všímať a znova tancovali. Teda mladý tancovali a učiteľky si skôr v rohu klebetili a popíjali punč.

Večierka bola celú noc a musím povedať že som si trocha aj vypila ale nie veľa. Tancovali sme skoro do piatej ráno. Potom si všetci poľahali na jednu veľkú kopu aby im bolo teplo a zaspali. Bol to fakt super deň.

Áno ja viem. Ku koncu to nie je skoro ani o tanci ale nevadí lebo za chvilu tu máme koniec. Už sa teším a vy?