Hip hop

8. on

Vstala som z postele a prišla na to že vyzerám príšerne. Celí čieny vankúš. Zakryla som si od hrôzi ústa. Včera som sa zabudla odlíčiť. Super. Mame radšej nič nepoviem. Rýchlo som sa odlíčila a prezliekla sa. Vyzerala som celkom dobre.
***
"Ú... konečne sexi riťka." Podpichoval ma Paťo. Nesnažila som sa počúvať jeho narážky na môj zadok ale neudržala som sa.  Obrátila som sa, chytila mu ruku a tresla mu ju o bok lavice najväčšou silou.

"Au! Čo si sa zbláznila?!" Vrešťal od bolesti.

"Nabudúce si dvakrát rozmysli čo budeš robiť." Zasmiala som sa, pustila mu ruku a zasa sa otočila k tabuli.

Dnes mám deň na nič. Nič sa mi nedarí. Asi som so to včera prehnala. Úplne sa mi s toho alkoholu krútila hlava.

S tej písomky z matiky som dostala trojku. A to mi moju nákadu ešte zhoršilo.

Prišla som ku skrinke a začala si obúvať svoje tenisky. V skrinke nič nebolo. A ani mi to nechýbalo. Zasa som tresla dverami na skrinke a odišla zo školy.

Keď som prišla na hip hop ovalila ma vlna nadávok. Hneď všetci stíchli keď som vstúpila.

"Čo je?" Dvihla som na nich obočie a pokračovala v ceste do šatne.

"Ahoj." Ozvala sa spoza mňa trénerka.

"Dobrý deň." Usmiala som sa na ňu.

"Neviem či sa ti tá novina bude páčiť, ale ten tanček." Odmlčala sa. "Budeš spojená s Alexom." Spojila pery až do rovnej čiarky.

"Čože!?" Skrýkla som. Asi som si neuvedomila čo robím.

"Vy dvaja ste najlepší z triedy. Máte šancu na výhru." Smutne na mňa pozrela.

"Dobre." Skolonila som hlavu. "Urobím to kôli vám." Zasiala som sa.

"Ďakujem." Šepla, vstala a odišla.

Hodina prebehla celkom dobre. Trénerka odišla za riaditeľkou a my sme si púšťali hudbu na plné pecky.

Keď sme skončili tak som sa prezliekla do sukne, kroptopu a višla vom z šatne. Zasa som do niekoho narazila. Alex. Ako inak?

"Ahoj." Usmiala som sa. "Takže... ten tanec. Ja..." zakoktala som sa.

"Nechceš ho so mnou robiť?" Slabo sa usmial. Asi vedel čo poviem.

"Ale chcem." Pozrela som na neho.
"Ja len... či nechceš ten tanec robiť s niekým iným." Oznámila som mu. Zasmial sa. Asi je na takéto situácie už zvyknutý.

"Nie." Usmial sa na mňa. Mala som pocit že sa z toho jeho úsmevu úplne rozplyniem. "Nechceš ísť ku mne domov?" Opýtal sa.

"Keď chceš." Zasmiala som sa a tenraz som ho zobrala za ruku ja.

Keď sme k nemu prišli obkročmo som si na neho sadla a dala mu zo srandy pusu na líce. Zasmiala som sa. Zašla som mu rukou do vlasov a postrapatila mu ich. Až teraz som si niečo všimla. Prestala som sa smiať.

"Čo je." Pozrel na mňa. Neodpovedala som. Vstala som z neho a pozerala mu na hlavu. Pozrela som sa bliššie a on sa strhol.

"Čo je?" Spýtala som sa teraz ja. "Netreba mi to vysvetľovať." Sklopila som zrak, zobrala si veci a odišla. Je to jasné. Mal pri korienkoch vlasov zelenú farbu.

Zasa ďalšia časť v ktorej ste sa niečo dozvedeli. Chcem len aby ste čítali až do konca. A ešte... toto vôbec nie je koniec ich vzťahu. Ten sa len začne. Ďakujem že čítate😸.