Aby to bol taký celok som sa rozhodla napísať ešte jednu. Užiťe si čítanie.
"Ja viem. Ale to predsa nevadí nie?" Zasmiala sa.
"Nikam nejdem." Odsekla som a hneď sa otočila na päte.
"Nie počkaj. Ja som to tak nemyslela. Prečo som taká sprostá? Prepáč. Ja neviem čo to do mňa vošlo." Bežala za mnou. Ja som sa otočila.
"Dúfam že si si nemyslela že pôjdem s tebou niekam kde budem predstierať že som nijaká štetka." Zamračila som sa.
"Čo? Štetka? V žiadnom prípade nie!" Pozrela na mňa ako na blázna.
"Tak by som bola veľmi rada ak by si mi to visvelila." Dvihla som zasa obočie a dala si ruky vbok.
"Ja som to myslela tak že by sme s
šli niekde s kamarátmi." Pozrela na mňa nevinne.
"Aha. Ale ja idem domov prepáč." Zahľadela som sa do zeme, otočila sa a pokračovala v ceste.
"Ale... ale veď počkaj!" Kričala na mňa. Ja som nezastavila. Nemienila som. Síce som v tomto sprostá. Ja nechcem prísť o najlepšiu kamarátku ale niekedy som taká výbušná. Slzy sa mi tlačily do očí.
***
Keď som prišla domov zasa som sa zavrela v izbe. Sedela som tam tak dlho kým mama nešla spať. Potom som sa osprchovala. Bolo mi zle. Do štvrtej rána som nespala. Asi som mala zlý pocit z toho že som Radku takto odsúdila. Potom som ale pokojne zaspala.
Tak... toto bola veľmi krátka časť. Až príliš. Zasa som tam nemala čo napísať. Veľmi sa ospravedlňujem😝. Budem sa snažiť aby boli časti zaujímavé a dlhé.
Ps
Prepáčte za gramatické chyby.
YOU ARE READING
Hip hop
RandomVolám sa Loren McGray a mám pätnásť rokov. Chodím na hip hop a zaľúbila som sa do nového chalana čo tam začal chodiť. Zistila som že to bude divné keď sa mi v skrinke zo školy začali objavovať ruže a lístočky. Musíme ísť na súťaž a mne sa stane úraz...
