40. šťastnejší koniec ako som čakala...

1.3K 69 4
                                    

Áno, ako ste si mohli všimnúť z nadpisu, táto kapitola je posledná. Ach. Mrzí ma to, moje čitateľky ale priznám sa, došli mi nápady. Snáď odpustíte. Mimochodom v ďalšej kapitole  Poďakovanie + dôležité info  sa dozviete viac.

Zdalo sa mi, že by prešla aj celá večnosť kým všetci prídu. Sedela som na gauči a sledovala počasie cez okno. Bolo celkom pekne. Napokon, žiadne búrky ani dážď. Vďaka bohu!

Keď napokon všetci dorazili, prišiel aj Alex a ostatný. Už som sa nevedela dočkať kedy mu oznámim, že som tehotná.

Zrazu ku mne pristúpil Alex.

"Chcem ti niečo povedať." Povedali sme dvojhlasne a zasmiali sa.

"Ale moje je dôležitejšie!"

"Nie, dôležitejšie je to mone!"

"To isto!"

"Fajn začnem." Povedal Alex a ja som si vzdychla. "Chcem sa vám všetkým poďakovať, že ste dnes prišli, a budete svedkami toho, čo sa chystám urobiť." Otočil sa ku mne a dvihol kútik, ruka smerovala k jeho vrecku. "Loren. Milujem ťa z celého srdca a viem, že už inú nebudem."

Dlane sa mi vystreli k ústam ako som videla jeho nasledujúce kroky, z očí sa mi vydrali slzy.

"Alex." Povedala som zaseknuto a sledovala krabičku v jeho ruke.

Pokľakol a otvoril ju dívajúc sa mi do očí.

"Vezmeš si ma, Loren?" Spýtal sa v nádejou v hlase. Nevedela som skryť údiv, ktorí ma nútil rozplakať sa.

"Áno!" Zvolala som nadšene a hneď ako mi nasadil na prst prsteň s diamantom, z bieleho zlata som sa mu hodila okolo krku.

"Čo si chcela ty?" Opýtal sa a užíval si objatie. Len som sa usmiala, chytila mu ruku, a pritisla si ju na svoje brucho.

"To je jedno." Na pár sekúnd som zabudla čo mám v bruchu.

"Povedz." Vzal ma na ruky a podal mi pohár vína.

"NIE!! Nesmiem piť som teh.. eh.. neprosím, ale ďakujem.." nakoniec som sa celkom usmiala. Všetci ale Alexovi venovali pohľady a on sa na mňa pozrel.

"Čo sa to tu deje?" Opýtal sa zmätene. Len som sa usmiala, chytila jeho ruku a pritisla ju na moje brucho.

"Tvoje." Bol trocha zaskočený. Úplne všetci v miestnosti. Bolo ticho.

"Loren?" Pozrel na mňa a ja s zneistela. "Vieš o tom, že si to najvzácnejšie a najúžasnejšie dievča čo som kedy stretol? Tým čím sme si prešli si stále tak.. smelá? Statočná? Neviem ale niečo určite." Usmial sa. Kukla som očkom po Mayi a ockovi. Ocko sa usmieval a Maya púšťala slzy šťastia aj keď o tom celí čas vedela.

"Milujem ťa!" Zakričali sme a padli si do náručia.

Čo hovoríte na tento koniec? Ste radi❤❤❤?

Hip hopWhere stories live. Discover now