Hip hop

24. otec

Nesmelo som tam stála a čakala čo sa stane. Asi po piatich minútach som sa rozhodla, že zaklopem. Pozor na to. Prsty sa blížia k dverám a opierajú sa! Zaklopala som. Áno zaklopala.

Po chvíli mi prišiel otvoriť ocko.

"Loren, moje dievčatko." Obial ma.

"Oci, už nie som dieťa." Zasmiala som sa a odtiahla sa. Otec sa usmial, no zrazu zbadal Alexa. Pristúpil k nemu a obzrel si ho. Bolo to celkom vtipné lebo Alex bol od otca trocha menší.

"Ako sa voláš? Fajčíš? Berieš drogy? Nesieš do nášho domu bombu? Chodíš s mojou dcérou? Už si to niekedy robil?" Zasypal ho otec otázkami. Alex na neho pozeral ako na idiota a otec by aj pokračoval a preto som zakročila.

"Oci, prestaň sa hrať na agenta FBI a pusti ho."

"Zlatko, ja som agent FBI." Povedal po tichu.

"Ehm, no. Proste ho pusti dnu." Natiahla som sa po Alexovu ruku.

"Prešiel mojím skenom." Prižmúril oči oco a sledoval ho.

"Chris? Kdo to je?" Ozvala sa s chodby niaká ženská. Zasekla som sa.
Otec. Si. Našiel. Nijakú. Ženu?
A toto bolo práve to, čo som nechcela.
Pomali som si ju obzrela. Vyzerala byť mladá a celkom milá.

"Ehm, ahoj, som jeho dcéra" Ukázala som na ocka. Nechcela som ho volať Chris, nebolo to pekné, nikdy sa mi to nepáčilo. "a toto je môj priateľ Alex." Oznámila som kdo sme.

Usmiala sa a pristúpila k nám.

"Ani nevieš aká som rada, že ťa spoznávam. Vás. Chris mi o tebe toľko rozprával, už som sa nevedela dočkať, dokonca sme ti tu zariadili aj tvoju izbu ak by si sa vrátila." Usmiala sa a priateľsky ma obiala. No len takto si ma nezíska.

Neviem či si ocka vzala pre peniaze alebo či ho miluje. Pravdepodobnejšia je prvá možnosť. Má okolo dvadsať päť a otcovy sa to tiahne ku štyridsiatke. Ale predsa len je tu istá možnosť, že ho miluje.

"Aj ja vás."

"Ach, Loren, tykaj mi prosím keď sme už rodina." Tušila som to.

"Dobre..."

"Naďa." Pozdravila sa. Super. Celí život sa mi rúti pred očami. Neverne som prikývla hlavou. Som na otca naštvaná. Týmto pohľadom som sa presunula na Alexa.

"My už pôjdeme." Povedala som.

"Ale to by bola škoda." Ozvala sa zasa. Lezie mi už poriadne na nervy. Vražedne som pozrela na otca.

"Nie nebola. Prišli sme tu len na skok, tak sa majte." Zabuchla som dverami a ešte na chvíľu priložila ucho k dverám.

"Mám pocit, že sa jej nepáčim." Povedala.

"Nie miláčik jasné že sa jej páčiš." Presviedčal ju ocko. Ona mala pravdu. Nepáči sa mi. Neže nepáči, ja ju nenávidím.

"Čo si odutá zlatko?" Vyzvedal Alex. Trocha ma zarazilo že na nazval zlatko.

"Ona!" Zastavila som a rozhodila rukami.

"Čo ona? Tvoja mama?" Bože, je vážne tak sprostý?

"Alex, to nebola moja mama kurva!"

Ehm, smutné. Teda pre ňu nie pre vás. A možno áno. Neviem prečo som to tam dala. Asi mi došli nápady...(ach ja Viem😢😥 na toto sa večne vyhovárať nemôžem) Dúfam že sa vám kniha aj teraz páči, mám vás rada❤😚.