Hip hop

22. deň odchodu z L.A

"Loren, Alex? Ste tu?" Kontrolovala nás trénerka pred lietadlom.

"Áno." Oznámil slušne Alex a dal mi ruku okolo pliec. Trocha som sa zachvela.

Priznaj si to! Si z neho hotová!

"Fajn," prerušila moje myšlienky trénerka. "tak v tom prípade nasadáme do lietadla." Súrila nás. Obaja sme vpochodovali do
!KONEČNE! Prvej Triedy... som tak rada.

Pokojne som sa usadila vedľa Alexa keď k nám zrazu prišla letuška v optiahnutých šatách a červenými ústami. Doslova vystrčila zadok na Alexa a mne sa zdalo že sa až pokúšala flirtovať.

"Čo si dáte?" Prisunula sa k Alexovi. Ten bol len pokojný ale mne sa stupňoval hnev a obávala som sa, že jej ho vmietnem do tváre.

"Nič, môžete odísť." Povedal Alex a dal mi pusu.

POČKAŤ?! ON mne dal PUSU? Pred ňou?

Letuška nadutá odišla a vrtela zadkom ako slon.

"Ach jaj, neznášam také dotieravé baby čo nemajú ani sedemnásť..." zahučal.

"Alex, ja mám pätnásť." Zasekla som sa.

"Áno. Ale ty si ty. Ty nie si dotieravá." Som rada, že ma nazval, že som sama sebou. Mám rada ľudí ktorí si to uvedomia.

"Ďakujem..." sadla som si na neho a pritúlila sa k jeho hrudi.

Zaspala som, a zobudil ma až pilot, čo hovoril, že pristávame.

"Loren?" Opýtal sa ma po chvíľke.

"Hm?"

"Prespíš u mňa? Je neskoro.." dal si zo seba dole bundu a dal ju mne. Ako inak. Bola mi obrovská, pretože ja som, chudá (nemám až také pekné krivky ale to nechajme tak) a celkom nízka, on, on bok svalnatý, vysoký z veľkými rukami a ramenami takže oproti nemu som bola ako taká kostra.

"Jasné že prespím... len či ti to, nebude vadiť. Teda nie tebe. Chloe alebo rodičom." Namietla som. Nechcela som mu poedať že som sa ho to chcela spýtať ja.

"Nikdo nie je doma." Usmial sa. "A kufre ti vyložia zajtra na našu adresu.

"Veľmi ďakujem."
***
"Si hladná?" Opýtal sa ma uptostred mesta, a ešte k tomu, bola jedna hodina ráno.

"Dala by som si palacinku." Vošli sme do najbližšieho obchodu. Napodiv tam bolo veľa ľudí.

Obiednala som si čokoládu s marshmallows na cestu a k tomu palacinku z jahodovým džemom. Alex si nedal nič ale zjedol mi polku palacinky a potom som sa z neho smiala že si mal kúpiť vlastnú, a on sa vyhováral na to, že ten džem je božský.

Aby som povedala pravdu, rozumiem mu. Ten džem je vážne super.

Vošli sme do jeho domu. Hrobové ticho.

"Vravel som, že nikdo nebude doma." Mykol ramenami.

"Ehm, Alex..." zašomrala som keď sme išli spať.

"No?"

"Ja nemám pyžamo.."

"Presne na to som myslel a vybral som ti moje najväčšie tričko." Hodil mi čierne tričko.

"Ehm, nechce sa mi ísť do kúpeľne otočíš sa prosím?" Popýtala som ho. Ochotne sa otočil.

Zhodila som so seba nohavičky aj podprsenku a navliekla na seba tričko.

Áno spím len takto, bez nohavičiek a podprsenky...

Bolo mi dlhé po kolená. Tým lepšia výhoda ore mňa. Pozrela som na Alexa. Doriti. Celú dobu sa pozeral. Ja som sprostá. Veď tam je zrkadlo. Len sa na mňa nevinne usmial.

"Ty grázel!" Hodila som mu so hlavy vankúš.

"Au, nebi ma!" Schoval sa za posteľ.

"Už sa nehnevám." Pohladila som ho po vlasoch. No povedzte, ako dlho sa dokážete hnevať na niekoho tak dokonalého? Zasa sa usmial.

"Poď spať." Povedal a uvidel ako zvieram nohy k sebe.

"Čo je?" Opýtal sa.

"Hm, nič, poďme radšej spať ako si hovoril." Prikývla som a pritúlily sme sa k sebe. Posledné čo urobil bolo, že mi dal pusu na vlasy...

Ach jaj.. táto časť bola pre mňa namáhavá (prepáčte, že mi to trvalo tak dlho). Dosť. Hm. Zaujíma vás ako pokračuje? Budú sa ľúbiť nadosmrti, alebo je to ďalší Alexov výstrelok na slepo so sladkými rečičkami? Uvidíte, ak to so mnou dokončíte😍😜😘...