Hip hop

7. Hallowen

Keď som vstala svet bol zasa odporný. Bez Alexa.

Čo to kecám? Snáď som sa zbláznila?

Zasa som mamu obišla. Už pár dní sa spolu vôbec nerozprávame. Nevadí mi to.

Keď som prišla do školy a otvorila skrinku bol tam ďalší lístok. Žiadne kvety ani nič. Pozrela som na neho.

Ahoj láska. Chcel som aby si za mnou prišla na hallowenskú párty. Bude zajtra od 9 do 4. Obleč si niečo sexi💕...

Hmm... tri bodky? Fakt? Kľudne pôjdem. Zasmiala som sa sama pre seba.

Keď som prišla do triedy učiteľka tam ešte nebola. Sadla som si a robila si domáce úlohy.  Neprestala som si ich robiť ale včera som nestíhala.

"Ale. Prečo máš dnes dlhšiu sukňu? Na koho riť sa budem pozerať?" Smial sa spoza mňa môj spolužiak Paťo. Už ma pekne sral.

"Choď do riti ty sprostý ko..." nedopovedala som lebo do triedy vošla učka. Pustila som Paťa a sadla si na svoje miesto.

Nič také sa cez hodinu nedialo. Pár žiakov dostalo poznámku, niektorích skúšali. Bolo mi to ukradnuté. Stále som myslela na Alexa a párty. Rozhodla som sa na kostým zombíka. Dokonalé.

***
Večer

Mala som na sebe roztrhané legíny, dlhé tričko z odtrhnutým rukávom a čiernými fľakmi. Tvár som mala nalíčenú na bielo s čiernymi kruhmi okolo očí. Na perách som mala červený rúž ktorí som čiernou ceruzkou potiahla až na líca v rovnej čiare. Zobrala som si hrebeň a začala s tupírovaním. Keď som skončila musela som sa usmiať. Bilele vlasy dostali strapatý efekt. Dokonalý zombie.

Išla som pešo. Keď som dorazila na miesto ostala som prekvapene stáť. Bola to obrovská stará biela budova čo mala povybíjané okná. Z vnútra sa valila hlasná hudba. Vošla som dnu. Všade boli ľudia, lepšie povedané týnedžeri. Alkohol, masky a všeličo iné. Zrazu ma niekto chitil za ruku a ja som sa prudko otočila.

Stál tam chlapec v maske Jokera. Vyzetal dosť dobre.

"Čakám na teba." Usmial sa tým  milím, síce trocha desivým úsmevom. Ostala som prekvapene stáť.

"Na... na mňa?" Vystrašene som na neho pozrela. Prikývol.

"Neboj sa." Povedal keď si všimol môj pohľad. Len som prikývla. Trocha ma potiahol za ruku a tancovali sme. Potom som ho odtiahla do zadnej časti domu na schody kde nokdo nie je.

"Kdo vlastne si?" Opýtala som sa po chvíli.

"Nepoviem." Pokrútil hlavou, priblížil sa ku mne a pobozkal ma. Pritiahol si ma k nemu a pevne ma obial jeho rukami. Cítila som sa taká bezmocná. Stále som sa na neho pozrerala. Nevedela som ani za boha prísť kdo to je.

Odtiahla som sa od neho aby mi nerozmazal rúž a zahryzla si do pery. Nevedela som prísť na to či sa usmieva lebo mal namaľovaný úsmev. Prekvapilo ma že má aj zelené vlasy. Neviem kedy si ich stihol namaľovať. Zbytok večera sme len tak sedeli na schodoch v objatí.

Koniec. Nie úplne samozrejme. Len tejto časti. Asi už vám všetko došlo. Dúfam že sa vám časť páčila dala som si záležať😇.