Hip hop

13. pochopenie

"Alex... chcela by som aby si mi niečo vysvetlil." Vážne som na neho pozrela.

"A čo?" Dvihol obočie.

"Je tu viac vecí."

"No tak to vyklop."

"Za prvé prečo si na telke pozeral porno? A za druhé..." nedohovorila som.

"Aké porno?" Prerušil ma.

"Včera večer ste boli totálne opitý, pozri sa do koša." Nahodila som vyraz. On len odišiel do kuchyne a hneď s tamaď aj utekal.

"Fuj." Zatriasol sa. "Je mi to ľúto." Sklonil hlavu a vizeral fakt roztomile.

"A ešte..." obzrela som sa. "Tvoja izba." Zašepkala som.

"Moja izba je v poria... čo?" Zamračil sa.

"Tvoja izba na povale." Objasnila som mu to.

"Ale to bolo pred dvoma rokmi a potom sa zamkla. Kdo ti... Chloe!" Zakričal.

"Nie je tu ak by si s ňou chcel hovoriť." Sklonila som hlavu.

"Ale to je... počúvaj. Skončil som s tým pred dvoma rokmi, a milujem len teba." Pozrel na mňa. "Odpustíš mi viny čo som kedysi napáchal." Smutne na mňa pozrel.

"Chápem ťa." Položila som mu ruku na plece a dala mu slabú pusu na líce.

"Som rád že ťa mám." Usmial sa. "Bez teba by som bol stratený." Zasmial sa.

"Je bez teba tiež." Zahryzla som si do pery.

"Tak... najskôr by sme maly ísť dať Johna do kopi. Leží na dvore opitý." Zasmial sa.

"Ideme." Pokývala som hlaviu na súhlas.

Keď som prišla do zadu na dvor ležal tam John.

"Ó bože." Zasmiala som sa. Potľapkala som ho po líci a on sa prebral.

"John? Žiješ?" Rozrehotal sa Alex. Spražila som ho pohľadom ktorím som chcela povedať

Si hrozný. Správaj sa normálne.

Prestal sa trocha smiať a pozeral ako sa John preberá a pretiera si dlaňou tvár.

"Kde som?" Dvihol obočie a kývala sa mu hlava. Bolo vidno že sa deň pred tým opil.

"Si v záhrade Alexa." Oznámila som mu a milo sa usmiala.

"Alex? Pozri sa na mňa ty buzerant!" Hrešil na neho za svoj výzor.

"Myslím že to nebol môj nápad piť tvrdý alkohol." Rozrehotal sa Alex.

"Si kokot vieš to?" Urazene sa na neho pozrel a oprášil si tričko.

"To k sebe musíte byť taký odporný?" Prerušila som ich hádku.

"Ach jasné." Usmial sa Alex. "Toto je Loren moja..."

"Kamarátka." Prerušila som ho.

"Ach ták." Usmieval sa na mňa.

O čo mu ide???

Bola som zmätená. Tak koho nápad to bol?

"No... ja musím ísť domov." Zasmial sa John a žmurkol na mňa.

Divné.

Odišiel a Alex pretočil očami.

"Vždy musí byť taký buzík." Skonštatoval.

Vošli sme dnu a ja som si sadla do kresla. Pozerala som na svoj náramok a premýšľala.

"Loren?" Začal Alex.

"Hm?" Ozvala som sa.

"Prečo si povedala Johnovi že si len moja kamarátka?" Pozeral sa na mňa.

"A sme nie?" Usmiala som sa a nedošlo mi čo tým chce povedať.

"Aa... nechcela by si byť niečo viac?" Opýtal sa a moje rozmýšľanie prerušilo otvorenie dverí.

Ahojte. Takže toto je moja ďalšia časť. Nbojte, nie je😂. Dúfam sa vám páči moja kniha😇. Chcem vám poďakovať za to že čítate. Nemám ani moc čas písať. Nevadí. Predsa ma neukameňujete. Teším sa za každý komentár a tak, a zasa sa ospravedlňujem za chyby na mobile sa píše ťažko. No...