Na Všetky Strany

28.

Keď sme vystupovali s autobusu každý sa vybral svojou cestou.
Keď som stála pred nemocnicou po chrbte mi prešiel zimný mráz.
Nerada som chodila do nemocnice.Ale keď tam bol Marek prekonala som sa.

Ahoj!otvárala som dvere a zároveň som ho aj pozdravila.
Ahoj!ty si prišla! sľub si dodržala!
Ja sľuby neporušujem!ako sa cítiš?
Ujde to ale je tu jedna výnimka.
Aká?sú nejaké komplikácie?
No jedna maličkosť!
Aká?
Ešte si ma tu nechajú týždeň.
Keď mi povedal túto hroznú správu nevedela som čo na to povedať.
Predstava že každý deň pôjdem do tejto otrasnej nemocnice som si nevedela ani predstaviť
Ale nemôžem porušiť sľub!
A ty sa máš ako?
Ujde to.Vieš ale bez teba to nie je ono.
Vtej chvíli som sklonila hlavu a zosmutnela som.
Ester?čo sa deje?
Nič...Zahovárala som.Nechcepa som aby Marek riešil moje problémy.
Vidím že ti niečo je.Nie si vo svojej koži.
Len škola.Zle známky...
Neboj to si opravíš.Ak chceš pomôžem ti.
Ty sa nenamáhaj ja to nejako zvládnem.
Boli už za tebou rodičia?
No, áno.Zakoktával.Nezdalo sa mi to.Zrazu zmenil tón reči a chcel čím najrýchlejšie prejsť na inú tému.
Čo Mike?
Nič takého.
Chodíš s ním?to čo ho napadlo.On nevie že mne sa páči iba on?!Marek?!
Nie prečo by som mala?
Včera bol u mňa Mike a povedal mi že mu naznačuješ lásku.
Prosím??To nie je pravda!šak ty to dobre vieš!
Mal by som niečo vedieť?
Do kelu zasa som sa prekecla!nikdy neviem v sebe dlho zadržať.
Nevedela som ako zareagovať.Tak ma napadlo iba toto:
Ty mi neveríš?
Ale verím len sa tak pýtam.
Prepáč mi to ale už je veľa hodín už by som mala ísť.
Kam sa ponahľaš?
Domov.Musím ešte pomôcť máme s niečím.
Nerada som klamala ale teraz mi to nedalo.Nemohla som mu povedať že idem s Tomášom na večeru k tetuške Linde.
Tak ahoj!
Ahoj!
Zabuchla som za sebou dvere a chcela som len čo najskôr vypadnúť z nemocnice.Bol tam príšerny vzduch.
Z nemocnice som mala rovno namierené k Tetuške Linde.