94.

11 2 0
                                    

„Určite si nájdem čas.”
„Inak ty si zabudla?”
„Na čo?”
„Víkend?”
„Čo s ním?”
„Ty si fakt zabudla?Veď ideme za Tomášom!!”
„Ja koza!Ako som na toto mohla zabudnúť??!”
„Nevadí,to sa stáva.”
„No toto určite nie!Ja sa tak hambim.”
„Nevadi nic sa nedeje,no zabudla si no čo.”
Už sme stáli pred panelákom.Marek otvoril vchod kľúčami ktoré mu dal Tomáš,vošli sme dnu do paneláku a teraz Marek hľadal kľúče od bytu.
„Marek si srandu nerob,že nevieš nájsť kľúče!”
Niekde tu musia byť.Veď som ich dal do vrecka.”
„No super.”
„Vážne.Nerobim si srandu dal som si ich do vrecka.”
„A v zadnom vrecku?”
Marek svoju ruku preniesol do zadného vrecka ktoré mal na nohaviciach a trochu v ňom pokutral.
„Aha!”
Marek pozdvihol kľúče od bytu.
„Ešteže si ich našiel!”
Marek otvoril byt a ja som hneď šla si zbaliť veci do tašky.
„Ty už hneď ideš?”
„Rada by som ostala ale musím sa učiť.Zajtra sa stretneme.”
„Dobre ako chceš ja ešte pôjdem dnes pohľadať tu prácu a uvidím.”
„Dobre, a môžeš tu aj upratať.”
Ja už som si dobalila posledné veci, zapla tašku a prehodila si ju cez plece.
„Tak Marek Ahoj!Držím palce!”
„Ahoj aj ja tebe!A ďakujem.”
Rozlúčila som sa s ním objatím a už som odišla on len zabuchol dvere a začínal sa môj školský život.


Na Všetky StranyTahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon