Na Všetky Strany

33.

Bola celá natešená že sme sa pohádali.Ale mne to je celkom aj jedno je mi jedno aj čo si o mne ľudia myslia.
Nezaujímal ma ich názor.
Chcela som si niekde utriediť myslienky ale keď vtom mi zazvonil telefón.Volal mi Marek.
Haló? prosím ťa neprídeš dnes za mnou veľmi sa nudím?
Povediac pravdu sa mi tam vôbec nechcelo ísť ale dala som mu sľub tak ho musím aj dodržať.
Áno jasné prídem.Zložila som.
Nevedela som čo priniesť Marekovi Tak som sa rozhodla že mu prinesiem kúpenú tortu s obchodu ktorú som mala kúpenú pre Tomáša za to že má prijal k sebe.
Nechcelo sa mi prepravovať busom tak som si zavolala taxík.
Taxiķ bol v tú minútu pri mne.Ako som nasadala kričal na mňa Mike a mával rukou.
Ignorovala som ho a tvárila som sa že ho nevidím.O pár minút som sa ocitla v tej otrasnej nemocnice ktorú ja tak nenávidím.
Vošla som do Marekobej izby s usmiala som sa naňho.
Ahoj!Rada ťa vidím.
Ahoj!Som veľmi rád že si tu.Ako sa máš?
Ujde to a ty?
Veľmi sa tu nudím.
Viem.Poznám to.
Ty si už bola v nemocnici?
Ako sa to vezme.
A čo sa ti stalo?
Prosím ťa nechaj to tak!
Povedz prosím..!
Mala som si svojím otcom autonehodu.
Ako sa to stalo?
Prosím ťa nepripominaj mi to.
Nemala som vôbec chuť na túto tému.Neprišla som tu kázať o svojej minulosti Ja som tu prišla pozrieť Mareka.
A v škole ako?
Celkom fajn.
Boli za tebou už rodičia?
Áno boli dnes ráno.
A Mike?
Chodí tu každý deň.
Tak to sa moc ani nenudiš.
Povediac pravdu ja som sa strašne nudila v tejto chvíli.Najradšej by som utiekla na koniec sveta s tam začala nový život.
Ja už asi pojdem!
Prečo?nechoď.
Ja sa veľmi ponáhľam.Zasa som klamala ale už som to tam nemohla vydržať.
Rozlúčila som sa s Marekom a ako som stláčala kľučku oproti mne stal Mike ktorý prišiel za Marekom.
On Ostál stáť,chcel mi niečo povedať ale ja som utiekla hňed z dverí.
Mike za sebou zabuchol dvere a ja som si sadla na chodbu na lavičku.
Viem že by sa nemali počúvať cudzie rozhovory ale ja som musela.
Rozprávali sa. Nejakom dievčati z ktorého si vystrelili a nevedia sa ho zbaviť.
Po dlhšiej dobe som sa zobrala domov.Domov za moju maminu.
Dúfala som že už tam nebude Aneta ani teta Ela ale moje túžby sa prekazili.
Boli u nás doma vyvalene na celom gauči.
Ahojte!
No nazdar ty šmatlanica!
Odpovedala mi milo Aneta.Zobrala ma vzdorivosť a hnev dokopy s už som to vypustila zo seba:
To ja by som mala povedať o vás!
Vy sa nehanbite!Vyžierať nás!!
Už dosť!Myslíte si že si tu nevie nikto dupnúť nohou!???Ja som sa to naučila!!Dnes si zbalíte veci a vypadnete z tohto domu!!!
Kričala som na celý dom.Nevim čo to do mňa vošlo ale uľavilo sa mi.
Oni zostali s otvorenými ústami a jediné čo urobili vybehli hore po schodoch si zbaliť veci.