Na Všetky Strany

17.

Bola som na všetkých poriadne naštvaná.Už som sa tešila zajtra do nemocnice.Keby bol už ten deň.
Bez Mareka som sa strašne nudila.
Iných kamarátov som popravde nemala iba Veroniku a tú stále nemôžem otravovať!
Ako som tak rozmýšľala napadlo ma že urobím prekvapilo pre Mareka.
Upečiem mu tortu.!
V obchode som nakúpila kolu pre Anetu a plus chlieb a ingrediencie na tortu.
Dnes som mala poriadne blbý deň.Tak som sa šla tešiť z pečenia koláča.
Pri obchode stála prázdna lavička.Tak som si na ňu sadla a užívala si pokoj a zvuky prírody.
Taký pokoj som dávno nezažila.Ako som sa nechala unášať krásnou prírodou moja myseľ má zaviedla na šťastnú spomienku.
Keď som chodila do druhej triedy základnej školy ocko ma vozieval zo školy domov.
Raz ma zaviedol na miesto kde sa mi veľmi páčilo.Bola to stodola uprostred lúky.
V stodole na slame som sa tam riadne ušantila a to nehovoriac na lúke.
Spomínala som zamyslene s úsmevom na perách.Vtom mi zazvonil telefón.
Crrrn!crrrrn!
Volala mi mama.Nemala som chuť sa s ňou rozprávať.Hneď mi to zhoršilo náladu.Avšak zasa som bola v krytej realite.
Dosť som meškala tak som šla domov rýchlejším krokom.
Pred dverami nášho bytu som sa modlila aby som nestretla moju mamu a aby ešte nebola doma.
Kľúčom som si otvorila dvere a vošla dnu.Tenisky som si hodila do botníka a zabuchla za sebou dvere.
No konečne!Vykríkla Aneta s poza veľkého gauča.
Na..tu máš..Podala som jej kolu a chipsy.Zatvorila som sa do kuchyne pustila svoje obľúbené pesničky a nechala som sa unášať hudbou v mysli na Mareka.Dala som sa do pečenia koláča.