88.

19 2 0
                                    

Marek potichu a pomaly otváral dvere.Ja som sa držala jeho tašky ktorú mal na pleci,a pomaly sme a nenápadne preklzli cez dvere a zabočili za roh.
„Vidíš, dali sme to!”.
„Našťastie áno!”
Pokračovali sme v ceste.O necelú chvíľu sme už boli v byte.
„Vy už ste tu?” Spytoval sa Tomáš.
„Áno,boli sme už aj v obchode.”
„Ja už som aj pobalený len pôjdem už na vlak.”
„Pôjdeme s tebou.”
„Oktorej ide ti vlak?”
„Ó pol hoďku pôjdem z domu.”
„Dobre, pôjdeme ťa odprevadiť.”
„Ako chcete, ja budem len rád.”
„Máš všetko zbalené?”
„Nie,iba potrebné veci.Však o týždeň prídem.”
„Čóóó? O týždeň?”
„Plánujem tak.Budem sa snažiť tak prísť.”
„To je super.Hneď si mi zdvihol náladu.”
Marek sa zobral aj so svojou taškou vecí a šiel sa vybaliť.
Ja som si sadla spolu s Tomášom k stolu.
„Nemôžeš ísť zajtra skoro ráno?”
„Nie,nechaj to tak.Ty máš zajtra školu a uvidíš ako ti to rýchlo ubehne.ani sa nenazdáš a budem tu.”
„No nejak to už vydržím.”
„Prosim ťa, nedávaj sa nijak do v styku ani do reči s tým naničhodníkom.Sľúb mi to.”


Na Všetky StranyWhere stories live. Discover now