Na Všetky Strany

34.

Prekvapilo ma aj to že neprotestovali po mojej chvíli spamätania len za sebou zabuchli dvere a napovedali ani „ň".Trochu ma trápilo že som ich takýmto štýlom vyhodila ale kto to mal urobiť jedine ja mama na to nemala silu ale konečne bol pokoj.
Ja som si uvarila kakavko a ľahla si na gauč ktorý bol len a len pre mňa.
Zapla telku a vychutnávala si pokoj ktorý tu chýbal posledné 3 týždne.
O pár hodín strávených na gauči prišla moja mama ktorá zízala že som doma.
Ahoj! Pozdravila ma mama s udiveným a zároveň aj prekvapeným výrazom v tvári.
Ahoj!
Čo tu robíš?A kde je Ela s Anetou?
Mama vyhodila som ich.
Čo?
Boli tu na príťaž.
To ako sa ti podarilo?
Normálne.
A ty už tu so mnou budeš bývať?
Nechápala som tejto otázke.Šak som doma.Čo keď má tú nechce?
No ak môžem.
No dobre.vyzerala ako keby niečo predomnou tajila.Bolo to zvláštne.Potom odišla do kuchyne vyložiť nákup.
Ja som ani nepohla prstom až keď mi prišla od Mareka správa.
Ahoj! Prepáč ale ja budem dlhší čas preč nebudem v tejto nemocnici ale ďalej.Drž sa.S pozdravom Marek!
Čo?? Vôbec som nechápala čo má toto znamenať.Prečo odchádza?
Táto otázka mi výrila celý večer a dokonca aj noc.Az kým som nezaspala.

Na druhý deň:
Bola som veľmi rada že už bolo ráno a ja si môžem žiť svoj normálny život bez rôznych komplikácií.
Dnes som mala na pláne poďakovať sa Tomášovi a niečo mu kúpiť.
Ako vždy vstanem s postele ľavou nohou.Či skôr či neskôr sa idem dole naraňajkovať.
Mike raňajky sú obyčajne.Ako napr. Jogurt s rohlíkom alebo nejaký natretý chlieb.
Neskôr sa idem prezliecť a zasa idem tou nudnou cestou do školy.
Ako sa tak rozhliadam pred domnou stál Tomáš a v rukách mal kyticu ktorú asi mal pre Luciu.
Ahoj!čakám na teba!
Ahoj!Na mňa??
A tomuto som už vôbec nechápala.
Prosím ťa zoberieš si ju?
Čo?????Ale to sú nemusel.
Ale veď si to zaslúži taká milá a vzorná dáma.
Nelichoť mi! Ďakujem.
Ale to nie je pre teba.To je pre Tetušku Lindu!
Bože ja som taká krava.Čo si to ja namýšlam?!