Na Všetky Strany

103.

„Nie fakt povedz, neutekaj od problemu!”
Dievča si zas prisadlo,sklonilo hlavu a začalo rozprávať.
„Oco, môj tatino mi zlomil husle ktoré boli ôk mojej babičky.
Maju pre mňa veľkú hodnotu,a my nemáme peniaze na opravu alebo kúpu nových huslí.a o mesiac mam skúšku, veľmi dôležitu skúšku.”
Nevedela som čo jej mam na to povedať.
„A prečo ich zlomil?”
„To teraz nie je podstatné.”
Dievča začalo viac plakať ale nechceli to dat najavo.
„Neplač, to sa vyrieši.”
„A ako prosím ta?Je to nemožné.”
„Nie, počuj Dáme to spolu!”
„Prosím?”
„Áno počuješ dobre!Ja som Ester a ty?”
Drzo som jej nastrčila ruku.Ona nechápavo pozrela na mňa.
„Ja som Viktoria.”Jemne mi podala ruku.
„A ako ze dáme spolu?”
„Neboj sa, pod musíme ísť do školy aby sme nemeškali.”
Viki iba prizrela Zobrala si husle a šla so mnou rýchlejším krokom do školy.
Ako sme už šli po pred školu, pred ňou stal Mike, rovno pri vchode.
Modlila som sa aby som ho dnes nevidela a bum on priamo pri dverách školy.
Nevedela som čo robiť,ja by som aj počkala ale mala som prvú angličtinu.
„Viki kry ma,pred tam tým chalanom! Prosím!”
„Ty myslíš Mika?”
„Čo? A ty ho odkiaľ poznáš?”