Na Všetky Strany

86.

„To nevadí poďme už.”
Marek si lepšie prevesil tašku cez rameno a už sme šli.
„Je to už lepšie?”
„Neviem, ale asi hej len mi je ľúto ze Tomáš musí odísť.”.
„Neboj, ja tu budem s tebou a Tomáš sa onedlho vráti.”
„No dúfajme.”
„Ale nepreháňaj už toľko.Ani sa nenazdáš a bude tu.”
„Máš ty pravdu.”
„Poď so mnou ešte prosím, musím si kúpiť niečo na jedenie.”
Na rohu ulice bol malý obchod kde sme šli.Nikdy som v tých potravinách nebola a minimálne dvadcať krát som tadeto šla.
Tieto potraviny boli jednoduché mali dobrý výber ci pečiva alebo zeleniny aj predavačka tam bola milá.
„Čo chceš také?”
„Ja vôbec neviem.”
„Dobre, nechaj to na mne.”
„Prosim ťa za normálnu cenu.”
„To je mi jasné.Neboj!”
Pri vchode v regali boli nejaké cestoviny.Zobrala som dvojo balíkov.
Ďalej od toho bolo pečivo.Bolo vidno ze je čerstvé.Všade bolo cítiť.Z pečiva som vzala 5 grahamových rohlikov.
A z pečiva som zobrala aj 3 sladké donuty.
Vedľa pečiva bol regál už všetkého možného.Zobrala som 2 litre mlieka,10 vajec ešte nejakú tú pomazánka a syr.A nákup bol hotový.
Keď sme zaplatili a vyšli sme von pred obchodom stal ON!