87.

14 2 0
                                    

MIKE!
Vtej chvíli mi padla sánka.Zmocnila som sa dá jakého divneho pocitu.Velmi som sa bála.
Dobre bolo ze ma ešte nevidel.
„Ester,kľud!”Urobíme sa ako keby sme ho nevideli.”
„Prosim? Myslíš že je to také jednoduché? Že si nás nevšimne?”
„Dobre,máš nejaký lepší nápad?”
„Ostanme pokiaľ neodíde.”
„A Tomáša necháme odísť?”
„Prečo, práve teraz?”
„Poď, pôjdeme tak že si ani nevšimne že tam okolo neho niekto prešiel.”
„Dobre,poďme ale keď si nás všimne?”
„Nerob, s toho vedu.A poď!”
Trochu som sa divila aký má Marek k tomu prístup.Vobec neviem ako ho nazvať.Chapem že bol pod veľkým stresom a nechcel aby sme ho stretli.
Ja som sa teda spamätala a svoje pocity som nechala už vo vnútri.
Ja som od Mareka zobrala igelitku a on cez sklo dvier pozeral kedy by sme mohli ísť.
Mike tam stále stal.Asi na niekoho čakal.Bolo to veľmi divne ze pred práve týmto obchodom.
Vôbec som tomu nerozumela.
Ale potom niekto prišiel.Nevidela som mu do tváre.Mal sivé tepláky a modrú mikinu s kapucňou. Chvíľu sme dlhšie pozerali.A keď si ten niekto dal dole kapucu mala som chuť tam vybehnúť.
Bola to VERONIKA!!
„Ester,je ti dobre?”
„Áno, poďme už prosím ťa.”
Popravde mi nebolo dobre.Najradsej by som mu tam vyškriabala oči.

Na Všetky StranyWhere stories live. Discover now